Pamätáte sa na trochu čudáckeho Sherlocka Holmsa, márnomyseľného Hercula Poirota či prefíkanú slečnu Marplovú, ktorí bez problémov rozlúštili aj ten najzáhadnejší prípad? A hoci ich život sa točí okolo vrážd, podvodov či manželskej nevere, ide o glorifikovaný filmový svet. V skutočnosti je to úplne iné. A to sa vám potvrdí v momente, ak to bájne súkromné očko stretnete naživo...
Pozdraví ma nenápadný muž v tmavej košeli. Bežným pozdravom: "Dobrý deň!" mi podáva ruku. Jej stisk je dostatočne pevný, ale ako medvedie objatie nepôsobí. "Mám vyše sedemnásťročné skúsenosti vyšetrovateľa násilných trestných činov na polícii a ako súkromný detektív pôsobím sedem rokov," začína rozprávanie konateľ detektívnej kancelárie Matira, Ladislav Mihalovič. A napriek tomu, že sa špecializuje na vraždy, viac ako polovicu vyriešených prípadov počas jeho súkromnej praxe tvoria manželské nevery. Presne ako vo filmoch.
Služby aj pre chudobnejších
"Je to ťažká práca, lebo si vyžaduje veľa času, ľudí a financií. Navyše, ak my chceme niekoho odhaliť, nesmieme byť odhalení," hovorí profesionálny detektív, ku ktorému sa možno dostať cez odporúčania jeho klientov, alebo jednoducho cez internet. Väčšinou zháňa informácie a fotografie, ktoré sa ako dôkaz predkladajú pred súdom alebo správnym orgánom. A hoci sa môže zdať, že služby "súkromného očka" využívajú prevažné solventní ľudia, nie je to tak. A kto podvádza viac? "Presné štatistiky nevediem, ale je to zhruba päťdesiat na päťdesiat."
Nenápadní za každú cenu
O polhodinu nastupujeme do sedanu, farbu ani karosériu, aby som nechtiac neodtajnila profesionála, prezradiť nemôžem. Prechádzame bratislavskými ulicami, pričom dodržiavame všetky predpisy, ktoré detektív nesmie porušiť ani pri "naháňačke" za svojím objektom. "Vo filmoch sa nestane, že detektív ho stratí z dohľadu. V praxi to tak nefunguje." Akčné scény ako z amerického filmu teda nezažijem. Jednak hrozila by nám pokuta, a jednak by sme sa odtajnili. A takéto lapsusy sa pred klientom veru ťažko vysvetľujú.
V aute detektíva
Zaparkujeme pri administratívnej budove neďaleko autobusovej stanici na Mlynských nivách. "Idem prevziať podklady k novému prípadu a plnú moc," vysvetľuje mi Ladislav Mihalovič a zmizne z auta. Viac však neprezrádza, je viazaný mlčanlivosťou. Čakám vo vozidle a zvedavo si obzerám okolie. Asi sme zaparkovali na "bezpečnom mieste", aby som ani náhodou netušila, kam povedú kroky predvídavého detektíva...
Viem asi prečo. Sama som sa pred pár rokmi na jedného hrala. Hľadala som páchateľa, ktorý takmer nasmrť dobil môjho kamaráta a úspešne sa vyhýbal spravodlivosti. Všade som chodila s fotoaparátom, vypytovala sa ľudí a do zápisníčka som si robila poznámky. Moje amatérske konanie u profesionála však vyvolalo ľahký úsmev. "Mohli ste sa dostať do problémov, ba horšie," krúti hlavou Ladislav Mihalovič a mne neostáva nič iné, ako s ním súhlasiť.
Historik a vyšetrovateľ v jednom
Nadnes sme v teréne skončili, zrejme jeho práca nie je dobrodružstvo ako z akčných filmov. Realita je iná -- ocitáme sa v jednoducho, ale vkusne vybavenej kancelárii. Počítač, skener, tlačiareň a lampy... Svetlé steny zdobia zarámované čiernobiele fotografie. Žiadny fotoaparát a ani detektívne romány vo svojom zornom polí nebádam. Knižné poličky sú plné zákonov, šanónov (asi so spismi), odbornej právnej literatúry a historických kníh. "Do určitej miery sa cítim byť historik, tiež skladám skladačku udalostí a viem povedať, čo a ako sa stalo. Pravda s tým rozdielom, že sa nevraciam o tristo či štyristo storočí späť," objasňuje svoju záľubu k histórii "súkromne očko", ponúkne mi kávu a zakladá novú zložku. Podklady k prípadu, ktorému sa v najbližších dňoch bude venovať, si najskôr musí dôkladne prejsť.
Pátranie za päťsto, ale aj za päťtisíc
Hoci licencia Ladislava Mihaloviča oprávňuje narábať s dôvernejšími informáciami, nie však v takom rozsahu, ako to môžu robiť policajti. Na môj údiv s mužmi zákona však bývalý policajt veľmi nespolupracuje. "Pre nich skôr som ja nápomocný. Opačne to veľmi nefunguje," prozaicky konštatuje profesionálny detektív.
"Mám svojich informátorov. Keď si to situácia vyžaduje, spolupracujem s odborníkmi. Využívam verejne prístupne databázy, vyhľadávače aj sociálne siete. Je to priam neuveriteľne, koľko informácií tam človek nájde." Mesačne tento súkromný detektív vyšetrí štyri-päť prípadov. Preskúmanie jedného zaberá asi týždeň. "Hodinová sadzba je 17 eur. K tomu treba prirátať náklady za použitie vozidiel, materiálu a techniky."
A hoci sa môže zdať, že služby súkromného detektíva pre bežného človeka sú pridrahé, často jeho "zásah" v konečnom dôsledku ušetrí celý majetok. "Mal som prípady za päťsto eur, ale sú klienti, ktorí zaplatia aj päťtisíc," uzatvára súkromný detektív Ladislav Mihalovič. No život detektíva nie je med lízať. Ani zažívať dobrodružstvo každý deň.