24.02.2012, 00:05

Klimatológ pre HN: Tuhé zimy už nečakajte

Teplotne divoký február ľudí zneisťuje. Pavel Matejovič hovorí, že také výkyvy sú normálne. Aj keď...

Pavel Matejovič. Snímka: HN/Pavol Funtál
Zdroj: HN/Pavol Funtál

Veľké mrazy a o pár dní teploty okolo 10 stupňov. Divoký február ľudí zneisťuje. Teórie o zmene klímy tiež. Blíži sa nová doba ľadová či zostáva naďalej platné globálne otepľovanie? Pavel Matejovič, ktorý nedávno vydal knihu o dejinách zím na Slovensku a v Európe hovorí, že to je normálne. Aj keď...

Pavel Matejovič. Snímka: HN/Pavol Funtál
Zdroj: HN/Pavol Funtál

Ľuďom sa zdá, že počasie sa zbláznilo. Dva týždne je mínus dvadsať a pár dní nato pomaly plus pätnásť. Vyskytovali sa také prudké zmeny aj v minulosti?
Určite. Najmä v zime ide o čosi úplne prirodzené. Dokazujú to aj merania. V minulosti sa vyskytovali aj prípady, keď v najteplejších oblastiach Slovenska dosahovali priemerné denné teploty okolo mínus 20 a tri dni nato bolo už plus päť. Rozdiel oproti minulosti je však v inom.

V teplotnej škále?
Dá sa to aj tak povedať. Vyskytovali sa zimy, keď na juhu Slovenska nevystúpila teplota nad mínus devätnásť a v noci klesala pod mínus 30 stupňov. Naposledy to bolo však počas zimy v roku 1942. Na druhej strane sa však nestávalo, že by teplota v januári vystúpila nad 20 stupňov, ako sa to stalo v Bratislave v roku 2002.

Takže sme nezažili nič zvláštne?
Do 60. rokoch minulého storočia sa občas vyskytovali zimy, počas ktorých od decembra až po február panovali mrazy, aké sme zažili počas prvých dvoch februárových týždňov.

Odkedy sa meria počasie prístrojmi?
Systematické merania sa začali v druhej polovici 17. storočia v strednom Anglicku, hoci ešte ani zďaleka nedosahovali úroveň tých súčasných. U nás to bolo v roku 1850 v Oravskom Podzámku a v Bratislave, prvé naozaj systematické a na profesionálnej úrovni až 21 rokov neskôr v Hurbanove. Vychádzať však môžeme aj z pražských či viedenských, kde sa vykonávajú prístrojové merania už od roku 1775.

Vo svojej nedávno vydanej knihe sa venujete európskym zimám v období od roku 1500 po 2010. Dá sa povedať, že do polovice minulého storočia bola klíma teplotne viac-menej vyrovnaná?
Častejšie sme tu mali chladnejšie periódy, čo zrejme okrem iného spôsobila nižšia slnečná aktivita. Občas sa v tejto súvislosti hovorí o malej dobe ľadovej, to je však sporný termín. Aj v tých najchladnejších obdobiach sa vyskytovali veľmi mierne zimy. Jediný rozdiel oproti súčasnosti bol v tom, že studené zimy boli omnoho častejšie.

Narážam na to, či globálne otepľovanie, o ktorom sa už niekoľko rokov hovorí – je v dejinách naozaj výnimočné.
Len na spresnenie, vedci uprednostňujú termín zmena klímy, pretože tento fenomén sa týka napríklad aj zrážok a iných javov. Klimatické zmeny tu boli vždy – aj v časoch, keď človek ešte nebol na Zemi. Na rozdiel od súčasnej klimatickej zmeny však neboli podmienené ľudskou činnosťou.

Konkrétne vypúšťaním skleníkových plynov?
Áno. My sami, našimi aktivitami, zvyšujeme obsah oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov v atmosfére. A hoci ide o nepatrné množstvá, ich vplyv na teplotu je podstatný.

Aké sú teda ešte dosahy zmeny klímy?
Prirovnal by som to k zohrievaniu vody. Keď tento proces pozorujete, najskôr zbadáte len vírenie, neskôr sa uvoľňuje aj vodná para. Čím je voda teplejšia, tým dynamickejšie procesy nastávajú.

Čo to pre obyčajného človeka znamená, ako to pocíti v živote?
Hrozí nám prehlbovanie tlakových níží, ktoré spôsobujú silné vetry a výdatné zrážky.

Z laického pohľadu sa zdá, akoby v otázke klimatickej zmeny neexistoval vedecký konsenzus.
Pojem klimatická zmena začala v roku 1996 požívať Svetová meteorologická organizácia, čoho podmienkou je určitý konsenzus. Na druhej strane pluralizmus názorov je prirodzenou súčasťou každého výskumu. Ide o to, aký smer sa uprednostní pri strategickom uvažovaní. Ak napríklad v čase krízy niekto tlačí na zvyšovanie spotreby, nemusí to dopadnúť dobre. Treba si uvedomiť, že vedecký výskum o klimatickej zmene sa opiera o výsledky exaktných pozorovaní, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom celosvetovej meteorologickej siete. A vedci výsledky meraní potom interpretujú. Pokiaľ niekto argumentuje, že tie údaje sú sfalšované, to radšej ani nechcem komentovať.

A ako je možné, že medzi 40. a 70. rokmi klimatológovia hovorili o ochladzovaní Zeme?
Vtedy ešte trend otepľovania nebol taký výrazný ako dnes a ani poznatky o klimatickom systéme Zeme neboli na dnešnej úrovni. Okrem toho sa v týchto rokoch vyskytli veľmi tuhé zimy, ktoré boli porovnateľné s najtuhšími zimami počas takzvanej malej doby ľadovej. Bolo preto prirodzené, že sa hovorilo aj o ochladzovaní.

Vyskytujú sa aj názory, že netreba robiť z otepľovania také haló, pretože zásoby ropy sa čoskoro minú, a potom už nebude čo spaľovať.
To nie je pravda. Autá bude musieť niečo poháňať a ropa sa dá vyrábať aj synteticky. Najjednoduchšia je výroba pohonných látok z uhlia, k čomu sa uchýlili Nemci počas 2. svetovej vojny, keď stratili prístup k rope. Zásoby ropy sa možno minú v horizonte 40 – 50 rokov, v prípade uhlia to môže byť v horizonte tristo rokov. Spaľovaním uhlia sa však tiež dostávajú do ovzdušia škodlivé látky. Môžu teda v klíme nastať nezvratné zmeny, čo môže mať pre ľudí vážne dôsledky.

Ale nie je pravda, že v súčasnosti zažívame najteplejšie obdobie v rámci Zeme?
Určite nie. Možno najteplejšie v kontexte posledných tisíc rokov, ale to tiež treba brať s rezervou, keďže pred viac ako päťsto rokmi sa meteorologické merania nevykonávali.

Lovci v snehu od Pietra Brueghela st. Snímka: artchiv.info
Zdroj: artchiv.info

Pavel Matejovič vo svojej poslednej knihe približuje európske zimy od roku 1500.

Prečo ste sa vo svojej knihe zamerali práve na zimy?
Zimy sú zo všetkých ročných období najpestrejšie. Okrem tropických horúčav sa počas nich môžu vyskytnúť takmer všetky javy: sneh, dážď, silné vetry, búrky, fujavice, povodne... Zimy zo všetkých ročných období najviac ovplyvňujú priemernú ročnú teplotu. A mám k nim aj subjektívny vzťah. Nostalgia za detstvom sa u mňa spája práve so zimou.

Ako je možné skúmať klímu v obdobiach, v ktorých sa ešte nemerala prístrojmi?
Počasie sa pozorovalo napríklad vizuálne. Existujú rôzne záznamy v kronikách či lodných denníkoch, literárne texty, obrazové materiály či zápisky z kláštorov, veľký význam majú aj záznamy o úrode, ale tiež analýza sedimentov a ľadovcových vzoriek.

Vy sám ste nielen meteorológ a klimatológ, ale venujete sa aj literárnej vede. Z tohto hľadiska musí byť pre vás história klímy fascinujúca téma.
Je to pre mňa ideálny priestor na prepojenie mojich aktivít. Nefascinuje ma len samotný fakt, že narazím na záznam nejakého meteorologického extrému, ale aj forma, akou sa to zaznamenávalo. (Za zmienku stojí napríklad veta: Letiace vtáky zamŕzali a padali k zemi. Jej hodnovernosť treba brať pravdaže s rezervou - pozn. autora.)

Jediný priestor, kde sa v súčasnosti môžeme stretnúť s nevedeckými meteorologickýmu opismi, je literatúra. Stretávate sa v nej so zaujímavými opismi počasia?
Môj záujem o meteorológiu má do veľkej miery na svedomí literárna inšpirácia. V desiatich rokoch som čítal Dobrodružstvá kapitána Hatterasa do Jula Verna – čo je takmer meteorologická knižka o polárnej výprave s podrobnými záznamami o počasí. Významnú úlohu zohráva počasie napríklad aj v iných literárnych textoch, napríklad v detektívkach.

A čo slovenská literatúra?
Prichádza mi na um napríklad Márius Kopcsay, ktorý vo svojich textoch často opisuje nielen počasie, ale spomína aj klimatickú zmenu. V jeho prózach však ide o akési „konštantné nepríjemno“, ale to skôr súvisí s jeho estetickým vnímaním. Avšak je pravda, že klimatická zmena by nemala byť spájaná s predstavou príjemnej stredomorskej klímy, keďže môže mať aj podobu niečoho nevľúdneho – veľa dažďov, prudké výkyvy počasia a podobne. Meteorológia zohráva významnú úlohu napríklad aj v iných literárnych textoch, napríklad v próze Pavla Vilikovského Večne je zelený... sa objavujú termíny ako synoptici, riadiace tlakové výše a níže a podobne.

Ešte otázka k budúcim zimám na Slovensku. Vyzerá to, že budú teplejšie a s väčším množstvom zrážok a vetra?
Pravdepodobne, no nesmieme to chápať tak jednoducho a jednoznačne. Ročné obdobia sa budú naďalej striedať, bude snežiť aj mrznúť. Rozdiel je len v tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou vymiznú také tuhé zimy, aká sa vyskytla naposledy v roku 1962/1963.

Hovorí sa aj o tom, že prechody medzi ročnými obdobiami budú prudšie.
Stáva sa, že po horúcom lete príde k prudkému ochladeniu. Ale to je zase prirodzené, tak sa správa atmosféra.

Takže nejde o dôsledok ľudskej činnosti?
Ťažko na to jednoznačne odpovedať. Treba to sledovať dlhšie. Až keď sa nejaký jav začne pravidelne opakovať, možno o hovoriť o dôsledkoch zmeny klímy. Napríklad niektorým ľuďom sa môže pocitovo javiť, že silné mrazy, aké sme zažili aj počas tohto februára, sú dôkazom, že klimatická zmena sa skončila a začala sa nejaká doba ľadová. Ale veci takto jednoducho nefungujú.

Pavel Matejovič. Snímka: HN/Pavol Funtál
Zdroj: HN/Pavol Funtál

KTO JE PAVEL MATEJOVIČ
Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, Ústave Slovenskej literatúry SAV a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vlani mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe. Na konte má tiež dve knihy z literárnej vedy, momentálne dokončuje ďalšiu, zameranú na dielo Vladimíra Mináča. 




Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.