Najväčším prehreškom je spôsobiť niekomu "meiwaku", čiže nepríjemnosti - byť niekomu na ťarchu. Takto vysvetľuje prístup Japoncov k problémom Marianna Hasegawa, ktorá v krajine vychádzajúceho slnka žije už 15 rokov. Aj ona si ešte pred týždňom vychutnávala prechádzku s trojročným synom v parku a kochala sa predchodcami jari - púčikmi sakury. Teraz je stále v akomsi pohotovostnom režime a... najviac zo všetkého jej chýba spánok.
Také normálne zemetrasenie
V Japonsku sú zemetrasenia takmer na dennom poriadku. "Cítite to hlavne, keď ležíte. V dopravnom prostriedku, či keď stojíte, to ani nevnímate," hovorí o bežnom živote vo vyše tridsaťpäťmiliónovej metropole krehká blondínka zo Slovenska. Do Tokia sa dostala ako študentka japončiny a kórejčiny, neskôr tlmočila a prekladala z viacerých jazykov a nakoniec sa vydala za Japonca. Aj toto veľké zemetrasenie spočiatku brala ako "bežné malé", ale keď z poličiek začali padať knihy a DVD-čka, pochopila, že ide o niečo väčšie. Celá vyplašená zobrala svojho mladšieho syna a utekala na bezpečné miesto, kde by na ňu nič nepadlo.
Rovnako to urobili aj jej susedia. "Búchalo to veľmi, veľmi silno. Musela som sa držať zábradlia, inak by ma zhodilo na zem. Bolo to najväčšie zemetrasenie, ktoré som tu za tie roky zažila." Najviac ju v týchto krušných chvíľach upokojuje manžel, ktorý to prežíva po svojom: po japonsky. "Neviem, čo sa odohráva v jeho vnútri, no navonok je pokojný. S úsmevom na tvári utešuje malého, čo pomáha aj mne," hovorí matka dvoch detí.
Toto je presne Tokio. No najväčšie peklo zažíva severovýchod krajiny, kde opakovane vybuchla jadrová elektráreň Fukušima, ktorá vyrábala energiu aj pre hlavné mesto.
Treba zaťať zuby a vydržať
Marianna je v neustálom kontakte s vonkajším svetom. Sleduje správy v miestnych televíziách, všetko, čo sa deje v Japonsku, obnovuje na sociálnej sieti Facebook a zdá sa, že situáciu berie z nadhľadom. Od začiatku je však nespokojná s informovanosťou médiami. "Dohadov je strašne veľa, no tých konkrétnych (informácií), hlavne čo sa stalo, koľko rádioaktivity uniklo, tam chýba." A hoci sa Japonci podľa nej snažia nepodliehať panike, regály v obchodoch s potravinami tri dni po zemetrasení a ničivom cunami zívajú prázdnotou.
"Pre každý prípad, my sme zásobení asi tak na desať dní. Potravinami, aj keď v malých množstvách, nás určite budú zásobovať," nepochybuje matka dvoch detí a pokračuje, že dôležitejší sú teraz tí, ktorí sa nachádzajú priamo v postihnutých oblastiach. Vyše päťstotisíc ľudí sa nachádza v krízových centrách alebo viaceré rodiny bývajú u niekoho v jednej domácnosti, čím sa potvrdzuje vlastnosť typická pre tento národ - spolupatričnosť a solidarita. "Ľudia si pomáhajú, ako len môžu a sú veľmi disciplinovaní. Prosto musia vydržať za každú cenu aj so zaťatými zubami."
Pre istotu
Menší chaos podľa nej vládne na staniciach, pre plánované odstávky energie totiž vymeškávajú vlaky. No ľudia samozrejme, dostávajú inštrukcie. "Keď idem von, pre istotu si nasadím rúško a syna vonku radšej nenechávam dlho sa hrať," vysvetľuje. Všetci sa však boja - ďalšieho silného zemetrasenia a rádioaktivity.
A hoci Marianna má na Slovensku rodinu a veľa známych, na návrat sa nechystá. "Nechcem zbabelo utekať, aj keď, samozrejme, nechcem vystavovať deti nebezpečenstvu."