Vybrali sme z archívu: Rada vzájomnej hospodárskej pomoci – RVHP
Bola to mnohostranná medzištátna hospodárska organizácia prevažne východoeurópskych krajín v rokoch 1949 až 1991 so sídlom v Moskve (ZSSR).
Členskými štátmi sa stali Zväz sovietskych socialistických republík, Poľsko, Nemecká demokratická republika, Česko-slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko (po čase vystúpilo), neskôr Kuba a Vietnam.
Programom tejto medzinárodnej ekonomickej organizácie bolo koordinovať vedeckovýskumnú, výrobnú, investičnú a obchodnú spoluprácu členských krajín. Najprv sa týkala len obchodu, neskôr aj plánovania výroby a mala viesť k hospodárskej integrácii pod vedením ZSSR. Vznikla 25. januára 1949 a snažila sa byť protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorú založil Západ na koordináciu v rámci Marshallovho plánu. Socialistické krajiny sa pod nátlakom ZSSR na ňom nesmeli zúčastniť. Urobila tak iba Juhoslávia, čo prehĺbilo konflikt medzi ňou a ZSSR.
zdroj: wikipedia.sk
Medailón: Július Ďuriš 1904 – 1985, komunistický politik, minister
Od roku 1938 boli spoločne s Kolomanom Moškom a Karolom Bacílkom členmi ilegálneho vedenia komunistickej strany na Slovensku. Spolu s Viliamom Širokým bol po potlačení Slovenského národného povstania väznený a hrozila mu smrť, podarilo sa im však utiecť.
V roku 1945 sa stal ministrom poľnohospodárstva vo vláde Zdeňka Fierlingera v prvej československej vláde na oslobodenom území. Ministrom poľnohospodárstva zostal aj vo vláde Klementa Gottwalda i po komunistickom puči. Nič sa nezmenilo ani po vymenovaní Antonína Zápotockého predsedom vlády v júni 1948. Podieľal sa na pozemkovej reforme a násilnej kolektivizácii . V Hradeckom programe vytýčil pozemkovú reformu, podľa ktorej sa mala pod nútený výkup dostať všetka pôda nad 50 ha.
V rokoch 1951 až 1953 bol predsedom Zboru povereníkov, od októbra toho istého roku až do októbra 1963 bol ministrom financií. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Zomrel v Prahe, jeho urna je uložená v rodných Rovňanoch.
zdroj: wikipedia.cz
Pikoška : Akcia „Zetka“
Akcia Z alebo tiež akcia „Zetka“ bola neplatená pracovná činnosť obyvateľov. Išlo o výpomoc v oblastiach, kde štátna či miestna správa tieto úlohy nezvládli, čo bolo prakticky všade. To slovo „Z“ znamenalo Zveľaďovanie. Obyčajní ľudia si však toto „Z“ prekladali slovom „zadarmo“. Medzi obľúbené zveľaďovacie činnosti v rámci akcie Z patrilo upratovanie sídlisk. Napriek tomu, že oficiálne šlo o dobrovoľnú akciu, účasť sa dokumentovala a s občanmi, ktorí sa jej odmietli zúčastňovať, sa viedli pohovory. Počet odpracovaných hodín sa hlásil vyššie, na okres a kraj. Počty odpracovaných hodín boli veľmi vysoké. A všetko bolo podložené. Napr., občan odpracoval dve brigády, teda spolu 16 hodín. Bol však členom štyroch spoločenských organizácií a tieto organizácie jeho brigády, samozrejme, uviedli. Z pôvodných 16 hodín bolo odrazu 64 hodín. Obľúbená hádanka bola: Vieš čo je to krokodíl? To je jašterica, nahlásená na okres!
z knihy: Normálne 70. roky od Juraja Šeba