Som sklamaný. Na hry som sa tešil
Róbert Palička je kapitánom slovenského hokejového reprezentačného tímu. Má dvadsať rokov a od hráčov, ktorí vystúpia v máji na svetovom šampionáte, sa líši "len" tým, že v zápasoch a na tréningoch nepočuje pískanie. "U nás sa namiesto píšťalky používa svetelná signalizácia. Je to niečo také ako fotoblesk, a v tom prípade vieme, že hra je prerušená," vysvetľuje mladý nadaný športovec, ktorý je nepočujúci od narodenia.
Je jedným z tých, ktorí mali súťažiť na zrušenej deaflympiáde v Tatrách. "Pre nás to bol veľký šok, že ju zrušili. Mali sme tam hrať, posledné dva roky sme sa na ten sviatok poctivo pripravovali. Pre mňa je to veľké sklamanie..."
K hokeju sa dostal akosi prirodzene - otec ho k športu viedol odmalička. Vyskúšal toho viac, no učarovala mu hra na ostrí noža. "Vždy som chcel byť brankárom a moji rodičia si to nemohli finančne dovoliť. Tak som hrával len v zime, keď zamrzol rybník a väčšinou som hrával hokejbal." Všetko sa to zmenilo pred štyrmi rokmi, keď sa dozvedel, že sa robí nábor nepočujúcich hokejistov pre reprezentáciu. "Nemohol som odolať a išiel som do toho. A bol som veľmi šťastný, že si ma vybrali."
Zmenilo mu to život a odvtedy trénuje raz až dvakrát týždenne. Za svoj najväčší úspech považuje fakt, že sa ako kapitán reprezentácie SR zúčastnil na prvých majstrovstvách sveta nepočujúcich hokejistov, ktoré boli v kolíske hokeja v Kanade vo Winnipegu v roku 2009.
"Sme dobrá partia, baví ma to," zakončuje mladý hokejista, ktorý za svoje vzory označuje Mariána Gáboríka a Sidneya Crosbyho.