Pán Boh mieni, láska k žene mení

František Jeleň odmalička túžil stať sa kňazom. Viedli ho k tomu mladí dušpastieri, ktorí pracovali s mládežou, pomáhali mnohodetným rodinám a chorým.
"Chcel som byť ako oni. Pre mňa to boli viac sociálni a charitatívni muži ako kňazi,“ priznáva bývalý boží služobník. O otázkach sexu a manželského spolužitia vtedy neuvažoval. Odišiel z rodnej viesky do Bratislavy a začal študovať na bohosloveckej fakulte. Pred niekoľkými rokmi bol vysvätený za kňaza a slávnostne zložil sľub poslušnosti a celibátu.

Kňazská vzbura
"Pôsobil som dva roky ako kaplán v Michalovciach a neskoršie v Košiciach,“ hovorí pokojne. V jeho hlase, vyjadrovaní i spôsoboch cítiť dávneho kňaza. Tvrdí, že tesne po škole sa splnil jeho chlapčenský sen - venovať sa mládeži. Netúžil po teplom miestečku v závetrí ani po fare s majetnými farníkmi.
"Z poverenia arcibiskupa som mal možnosť pracovať práve v tejto oblasti, v akej som vždy túžil pracovať.“ Výchova detí mu mala nahradiť radosť z vlastných. Mladý kňaz však bol už vtedy zamilovaný do mladej vysokoškoláčky, túžil s ňou žiť a splodiť vlastné deti. To už bol jeho postoj k celibátu známy aj arcibiskupovi.
František teda požiadal o rozviazanie pracovného pomeru s biskupským úradom. Dostal dva mesiace na rozmyslenie. Rozmyslel si a dal prednosť láske k milovanej žene. Bola silnejšia ako čokoľvek iné na svete. Tak ho suspendovali. František Jeleň sa konečne oženil so svojou milovanou ženou a začal prakticky napĺňať službu láske. Spoločne s ním odišli ešte traja mladí kňazi, ktorí sa vzbúrili proti celibátu.

Pokušenie v sukni
František pracoval istý čas ako vychovávateľ v polepšovni v Hornom Bankove neďaleko Košíc. Arcibiskup Tkáč mu dlho nevedel odpustiť, že si nenašiel prácu ďalej, zdalo sa mu, že v rodnom kraji vzbudzuje verejné pohoršenie. Aj keď mu svojím spôsobom odchod z cirkvi nezazlieval. Okolie sprvoti vnímalo mladého muža ako "hriešneho“ duchovného a odmietalo s ním na začiatku civilnej dráhy komunikovať. Na svadbe dokonca neboli ani jeho rodičia. Iba dve kamarátky. Františkov svedok bol tiež bývalý duchovný, ktorý sa oženil. "Ten nemal pred ľuďmi ani Bohom problém stáť pri mne, keď som vstupoval do manželského stavu,“ hovorí Jeleň.
Horšie to však bolo s rodičmi bývalého kňaza. Tí mali problém prísť na synovu svadbu.
"Bol som prvý muž z dediny, ktorý bol vysvätený za kňaza, dedinčania dávali mojej mame patrične najavo, že som ich zradil,“ vysvetľuje situáciu tesne po tom, čo vyzliekol kňazskú sutanu.
Všetci vinili najmä mladú ženu. Vraveli, že kde nemôže čert, pošle ženu. Videli v nej najhoršie pokušenie pre nádejného kňaza.

Opri sa o mňa
"Bolo to šialené,“ vzdychne si manželka bývalého dušpastiera Júlia. "Krátko po tom, ako sme sa vzali, všetci naši kamaráti sa od nás odvrátili, zostal nám len jeden.“ Manželia mali dosť priateľov najmä medzi teológmi. "Odmietali nás, pretože mohli mať opletačky na fakulte, iní sa možno obávali verejnej mienky. Mali sme však jeden druhého a napokon sa všetko obrátilo na dobré, pretože sme sa mohli o seba vzájomne oprieť.
Júlia vyštudovala elektrotechnickú fakultu v Košiciach, istý čas pracovala ako programátorka, teraz pracuje len na polovičný úväzok ako grafička, pretože opatruje zdravotne ťažko postihnutú dcérku. Okrem nej majú manželia z 13-ročného manželstva tri deti a päť rokov sa starajú o chlapčeka v pestúnskej starostlivosti.
Neskôr dostal suspendovaný kňaz ponuku zo starokatolíckej cirkvi, kde boli manželstvá duchovných povolené. "Pôsobil v nej päť rokov až do konfliktu s biskupom. V starokatolíckej cirkvi vo Švajčiarsku, ktorá bola naša materská, prijali novoty. Išlo o žehnanie homosexuálom a vysviacanie žien do kňazského stavu.“ Na Slovensku však novoty neprešli a František na protest znova vyzliekol kňazskú sutanu.
Pred tromi rokmi sa manželia presťahovali do malej, bohom zabudnutej viesky Vyšný Čaj, asi 12 kilometrov od Košíc. Žijú tu dobrí ľudia, ešte nepoznačení okolitým svetom, a všetci si navzájom si pomáhajú. Jeleňovci chovajú kozičky a poníky, založili v dedinke detský folklórny súbor. Ľudia v dedine vedia, že Jeleň je bývalý duchovný. Nikto mu nič nevyčíta. Niekedy ho dokonca volajú do kostola, aby im čítal Písmo sväté alebo dirigoval cirkevný zbor. Odmieta jedno aj druhé. Rešpektuje zákaz. A venuje sa službe lásky...