24.10.2008, 00:00

Juraj Jakubisko. Česi majú pragmatizmus, Slováci priamočiarosť

Jeden z najslávnejších nielen slovenských, ale aj československých režisérov a scenáristov Juraj Jakubisko žije v Prahe už pätnásť rokov. Majiteľ Zlatej kamery za celoživotný prínos slovenskej kinematografii a Českého leva sa do českej metropoly presťahoval v zlom roku 1993, keď sa zavŕšilo rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a začala sa písať história dvoch samostatných štátov -- Česka a Slovenska. Rodák z východoslovenskej obce Kojšová však nezaprie -- hoci to ani nikdy nechcel -- svoje korene: Jakubiskova filmová poetika vychádza aj z obrazov, s ktorými sa stretával počas celého detstva.
Sťahovanie do voľakedy hlavného mesta spoločného štátu Čechov, Moravanov a Slovákov nebolo v Jakubiskovom prípade otázkou emigrácie, ale ako hovorí on sám -- migrácie za prácou. "Zmena adresy trvalého bydliska súvisela s prácou, ktorá sa mi naskytla v Prahe," vysvetľuje režisér najdrahšieho filmového projektu v strednej Európe, historického veľkofilmu Bathory.
Pražské prostredie nebolo pre absolventa pražskej FAMU ničím novým a neznámym -- strávil tu šesť rokov na štúdiách, neskôr pracoval v experimentálnom divadle Laterna Magica či v krátkom filme. "Mal som v Prahe mnoho kolegov, bol to teda akýsi návrat," spomína autor dnes už legendárnych snímok Perinbaba či Tisícročná včela. Horšie na tom bola jeho syn Jorik, ktorý v tom čase chodil do druhej triedy základnej školy. "Musel si na nové prostredie zvykať, a hlavne učiť sa češtinu," dodáva Jakubisko. V Prahe žije aj so svojou manželkou, slovenskou herečkou a producentkou Deanou Horváthovou, ktorá pochádza z Banskej Bystrice.
Známy manželský pár slovenského i českého filmu je v Prahe spokojný. Zo Slovenska im však chýba slovenská priamočiarosť a s tým spojené priamočiarejšie riešenie problémov či kamarátske vzťahy, ktoré sú niekedy až na úrovni rodinných vzťahov. "Z Českej republiky by som si preniesol viac racionality a pragmatizmu," hovorí filmár označovaný vďaka osobitej poetike poznačenej bizarnosťou a barokovosťou za slovenského Federica Felliniho. Porovnávať životy na Slovensku a v Českej republike si veľmi netrúfa. "Ak by som to chcel zjednodušiť, Česi majú vzťah k architektúre, interiérom či k mestu, Slováci žijú viac s prírodou a jej premenami," uzatvára Juraj Jakubisko.