Keď sa v roku 1995 dostala do kín snímka Toy Story (réžia John Lasseter), spôsobilo to doslova revolúciu. Nielen, že je historicky prvým kompletne v počítačoch vytvoreným filmom, ale vliala do žíl animovaného sveta nový život. Toy Story sa stalo jedným z najúspešnejších diel roka a filmy vytvárané rovnakou technikou novou zlatou baňou. Budúci štvrtok príde do našich kín Mravčia polepšovňa (réžia John A. Davis), ktorá je ukážkou toho, kde sa dnes trojrozmerné animované snímky nachádzajú -- v kríze.
História končí
Hollywoodskym štúdiám trvalo niekoľko rokov, kým sa spamätali z úspechu Toy Story. Veľkí hráči zavetrili úspech a začali zakladať vlastné divízie animovaného filmu. Hoci o peniaze išlo až v prvom rade, dôležitá bola tiež prestíž. Rokmi sa do výroby počítačom generovaných filmov zapojil hádam každý, kto vo svete pohyblivých obrázkov niečo znamenal. Napríklad v štúdiu Disney i napriek tomu, že pod nich patrí úspešný Pixar (Toy Story, Hľadá sa Nemo), založili ešte jedno animačné oddelenie. Celková investícia podľa neoficiálnych údajov prekročila 300 miliónov dolárov, no zarábať si na seba bude ešte veľmi dlho. Ich prvé projekty, Dinosaurus (2000) a Udatné kuriatko (2005), boli úspešne len priemerne. V oboch prípadoch šlo hlavne o problémy so scenárom. Dinosaurus bol napriek úžasným trikom nudný a Udatné kuriatko príliš detinské. Stále však predstavujú snímky, ktoré si na seba zarobili. Podobne dopadol takmer každý 3-D animovaný film. Až do tohto roku... Od januára ich totiž v kinách "pohorelo" viac než je zdravé.
Viac filmov = menej divákov
Zásadným problémom, prečo sa trojrozmerné animované filmy ocitli v kríze, je ich nadprodukcia. Dnes prakticky neprejde mesiac, aby sa v kinách neobjavil minimálne jeden. Divák je nútený vyberať si. A to už nielen na základe referencií, ale jednoducho z ekonomického hľadiska. Medzi najnavštevovanejšie patrilo tento rok pokračovanie Doby ľadovej, podobne sú na tom i Autá, ktoré mali premiéru pred mesiacom. To sú však projekty, ktoré stavajú na osvedčenom modeli alebo na značke tvorcu. Prvá Doba ľadová bola veľmi úspešná, takže pokračovanie bolo povinnou jazdou. Za Autami zasa stojí legendárne štúdio Pixar a jeho dvorný režisér John Lasseter.
Na rozdiel od nich veľmi zle dopadla Divočina (2006) alebo už spomínaná Mravčia polepšovňa. Divočina zarobila po celom svete od svoje aprílovej premiéry približne polovicu svojho rozpočtu. Keď k tomu prirátame náklady na propagáciu, účtovníci v domovskom štúdiu Disney majú ešte teraz hlavy v smútku.
Pekné oči nestačia
Mohli to však tušiť. Už po testovacích projekciách Divočiny totiž od spolupráce so štúdiom odstúpili výrobcovia hračiek. Neverili v úspech projektu a nechceli vyrábať produkty, ktoré nikto nekúpi. Diváci reagovali totožne a mali na to dva dôvody. Filmu chýba zaujímavý scenár a vtipné scénky. Dôležitejšie však je, že dej sa náramne ponáša na snímku Madagascar (2005), ktorá sa do kín dostala o rok skôr. Príbeh o zvieratách, utekajúcich zo zoo v New Yorku, už po druhýkrát nezabodoval. Vrcholom originality sú oproti tomu Autá. Odohrávajú sa vo svete, kde žijú výlučne motorové vozidlá a všetko je im prispôsobené. Preto sú jasným animovaným hitom letnej sezóny. Invenčnosť postáv im môžeme pripísať k dobru. Väčšina konkurenčných filmov je o hovoriacich zvieratkách s veľkými očami...
Keďže výroba animovaných snímok trvá niekoľko rokov, počkáme si, než sa tvorcovia poučia z neúspechov tejto sezóny. A diváci radi vytrvajú, majú totiž na výber.