Keď sa človek prestane hrať, čosi v ňom zomrie. A predsa vládne predstava, že "veľkí" by sa už hrať nemali. Že sa to jednoducho nepatrí a ak áno, tak len v prípade, že sú už za vodou. Ekonomicky, sociálne, svetonázorovo... a môžu si hranie dovoliť, lebo nič lepšie aj tak už nevedia robiť. Všetci tí krásni, muži i ženy, smotánka, elita, schádzajú sa na miestach, kam našinec nevkročí, a trávia voľný čas v súlade so svojou triedou, spoločenskými možnosťami a ekonomickým zázemím.
Môže a nemusí to tak byť. Časy, keď sa privilegovaní muži, vospolok džentlmeni (ak aj nie charakterom, tak postavením určite), schádzali v kluboch pri partii bridžu a rozhodovali o osude sveta, sú preč. Možno nie nadobro, ale právo hrať len tak daromne karty alebo čokoľvek, už nie je len vecou privilegovanej menšiny a ľudí, čo odmietajú dospieť.
Nemci svetu
Naopak, hry, a predovšetkým moderné spoločenské hry, skrývajú celkom unikátny prostriedok, ako akékoľvek bariéry a diferenciácie zbúrať. Skupina rôznorodých jednotlivcov spoločne trávi čas, nie vedľa seba, ale vedno, pri hre, ktorá nie je postavená ani na náhode, ani na šikovnosti, ale na kombinácii oboch. Doslova masová popularita Scrabble vyslobodila hranie z detských osídiel.
Ukázala, že hrať sa môže ktokoľvek, stačí ochota a v prípade Scrabble aj predstavivosť, schopnosť tvorivo myslieť a bohatá slovná zásoba. Približne v polovici sedemdesiatych rokov sa začali rodiť tzv. spoločenské stolové hry nemeckého typu. "Ich rodiskom je Nemecko, odtiaľ sa rozšírili do celej Európy. Charakterizuje ich príbeh, rozmanité prostredie, situácie podobné reálnemu životu," vysvetľuje bankár Vladimír Kubrický, ktorý založil ESKO - vôbec prvý herný klub u nás. Na Slovensko začala táto zábava prenikať pomerne nedávno, kluby fungujú približne dva roky.
Medzi náhodou a matematikou
Svojou povahou boli kolektívne hry spočiatku menšinovou záležitosťou. Rehabilitovali však fantáziu a ukázali, že v hrách nemusí ísť len o fatalistickú náhodu ako pri Človeče, nehnevaj sa alebo o schopnosti, ktoré vyžaduje šach. Môžu vzniknúť princípy, ktoré sú symbiózou oboch, teda náhody a schopností, ale v ktorých si príde na svoje aj fantázia. Hry o osídľovaní nových krajov (Osadníci z Katanu), o budovaní miest (Carcassone, Sankt Petersburg), o objaviteľských výpravách (Puerto Rico), ale aj prestrelky z divokého západu (Bang), hry trebárs na poľovačku (Halali) a hry o pečení pizze (Mamma Mia!).
Všetky zastrešuje charakteristika "moderné spoločenské", všetky spĺňajú spomenuté podmienky. Úspech v nich môže žať aj úplný začiatočník a ani nemusí mať šťastie. Stačí, ak vie strategicky myslieť. Dôležitým prvkom je medziľudská komunikácia, "blafovanie", ale aj vzájomná kooperácia či spolčovanie sa.
Všetci so všetkými
Herných klubov je na Slovensku približne pätnásť a navštevujú ich desiatky mladých ľudí a ľudí v strednom veku. "Väčšina z nich je vysokoškolsky vzdelaná," tvrdí Kubrický. On sám považuje tohto koníčka za intelektuálnu záležitosť. Hrajú sa bankári s programátormi, právnici s matematikmi... Skrátka všetci so všetkými. Obľúbené klišé, že človek je tvor spoločenský, totiž naozaj platí, len potrebujeme zámienku. Hry tohto typu spoľahlivo dokážu preklenúť akékoľvek rozdiely.
Hlavný ekonóm Istrochemu Marián Haverlík, ktorý navštevuje klub Alea Istropolitana, hovorí, že spoločenské hry rozvíjajú jeho strategické myslenie a komunikačné schopnosti. Využíva v nich podobné zručnosti ako vo svojej práci, ale môže si vyskúšať aj druhú stranu. "Moja reálna pracovná pozícia si vyžaduje kooperatívnosť, naopak, pri hraní naplno vybúrim svoju súťaživosť handrkovaním sa s protivníkmi." Medzi jeho najobľúbenejšie zábavky patrí Ticket To Ride, kde môže budovať železnice.
Ja je niekto iný
Slabosť pre tento spôsob kratochvíle priznáva aj prvá slovenská superstar Katka Koščová alebo tenista Dominik Hrbatý. "S kamarátmi sme objavili Osadníkov z Katanu pred piatimi rokmi, keď sa u nás ešte nepredávali. Stiahli sme si ich z internetu, odvtedy nás neomrzeli," spomína Koščová. Speváčka obľubuje aj Carcassone či hru Bang. Vyhovuje jej najmä to, že môže predstierať rôzne identity. "Vžívam sa do toho, že môžem byť zlá."
Dalo by sa povedať, že v hre sa človek ukazuje vo svojej čírej podstate, ako charakter zbavený nánosov konvencií a zvyku. "Cibrím si aj pohotovosť, schopnosť vynájsť sa v situáciách, ale najmä - som vďaka nim priebojnejšia. Katka Koščová nenavštevuje kluby ani to nepotrebuje. Tí súťaživejší však každoročne môžu skúšať šťastie na niekoľkých domácich a českých turnajoch. Tri desiatky najlepších hráčov sa stretnú na finále v Prahe. Tohtoročná olympiáda duševných športov sa začína už zajtra.