Posledná krajina bez mešity

... a ozveny rabovania a plienenia ešte dlho rezonovali v literatúre i v kolektívnej pamäti Slovákov. Dnes už ťažko povedať, čo by sa stalo, keby sa Turkom podarilo v roku 1683 dobyť Viedeň. Podľa niektorých analytikov však možnosť postupného poislamčenia západnej civilizácie tu stále existuje. Dnes žijú veľké enklávy moslimov po celej Európe, najmä v hlavných a veľkých mestách. Ich početnosť a s ňou i politický vplyv rastie.
Moslimovia žijú už i na našom malom Slovensku. Ich snahu o registráciu nedávno zastavila iniciatíva poslankyne Národnej rady SR Ľudmily Muškovej (ĽS-HZDS), podľa nej musí mať nové náboženstvo pre potreby registrácie až 20-tisíc riadnych členov. Návrh spojil koalíciu s opozíciou, moslimovia sa po jeho schválení plánov na registráciu dočasne vzdali.
Počty sú dôležité
Oficiálne štatistiky o počte moslimov na Slovensku neexistujú. V rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 boli tí, čo ako svoje náboženstvo uviedli islam, zaradení do rubriky Ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti. Predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna uvádza, že podľa hrubého odhadu žije na Slovensku 5-tisíc ľudí hlásiacich sa k islamu.
"Tých pravých moslimov, ktorí dodržujú všetky predpisy svojho náboženstva, je však oveľa menej, len približne jedna desatina," dodáva Hasna. Päťkrát denne sa modliť, jesť len povolené potraviny a dodržiavať množstvo iných príkazov a zákazov islamskej viery nie je totiž u nás až také jednoduché.
Počty sú pritom dôležité. Jeden z najvýznamnejších kritikov islamu, iránsky emigrant žijúci v USA Ali Sina, tvrdí, že moslimovia, ktorí sú v menšine, presadzujú toleranciu, vzájomný rešpekt v náboženstve a náboženskú slobodu.
Podľa neho to vyplýva z pokynov proroka Mohameda, ktorý sám istý čas žil so svojimi nasledovníkmi v Mekke v menšine. V tom čase údajne hlásal verše o tolerancii, ktoré sa dostali do Koránu, napríklad verš 256 zo súry (kapitoly) číslo 2: "Niet žiadneho donucovania v náboženstve." Ali Sina pripomína, že neskôr, keď Mohamedova moc vzrástla, začal svoje náboženstvo presadzovať násilím. Tým vysvetľuje rapídne šírenie novej viery.
Predchádzajúce verše o tolerancii nahradili nové verše, vyzývajúce na zabíjanie tých, ktorí sa islamu zdráhali podriadiť, dodáva Ali Sina.
Západ varuje
V západnej Európe možno už istý čas pozorovať prvé náznaky toho, čo podľa Aliho Sinu môže hroziť, ak počty moslimov stúpnu. Vo väčších mestách vyrástli uzavreté moslimské zóny, getá. V nich de facto neplatia zákony štátov, ale zákony, ktoré hlásajú imámovia z mešít. Napríklad polícia v Malmö, treťom najväčšom švédskom meste, verejne priznáva, že niektoré moslimami obývané štvrte nie je schopná udržať pod kontrolou.
Notoricky známa je situácia na predmestiach Paríža či iných veľkých francúzskych miest. Nepokoje v Paríži, ktoré prepukli na jeseň 2005 a viedli až k zavedeniu výnimočného stavu, pripisujú niektorí komentátori zlej sociálnej situácii výtržníkov. Vo všeobecnosti sa, v rámci politickej korektnosti, odmieta akýkoľvek ideologický motív parížskych nepokojov.
Francúzsky filozof židovského pôvodu Alain Finkielkraut o tom napísal: "Vo Francúzsku by sme radi videli tieto nepokoje len v ich sociálnej dimenzii. Len ako protesty mladých ľudí proti ich neutešenej situácii, proti diskriminácii a nezamestnanosti.
Problémom však je, že väčšina z týchto mladíkov sú černosi a Arabi s moslimskou identitou. Vo Francúzsku máme veľa iných imigrantov, ktorých sociálna situácia je tiež úbohá - Číňanov, Vietnamcov, Portugalcov - títo sa však do nepokojov nezapájajú. Je tak evidentné, že tieto výtržnosti majú etnicko-náboženský charakter."
Za tieto reči sa na Finkielkrauta spustila vlna útokov ľavicovo orientovanej tlače, obviňujúcich ho z rasizmu a xenofóbie.
Zastal sa ho až vtedajší francúzsky minister vnútra Nikolas Sarkozy, ktorý proti výtržníkom presadzoval tvrdý postup. Nie divu, že jeho nedávne zvolenie za francúzskeho prezidenta vyvolalo sériu nových násilných protestov na parížskych predmestiach.
Bezdomovci v konflikte civilizácií
Francúzsko je krajina s najpočetnejšou moslimskou menšinou, problémy s islamom sa však nevyhýbajú ani ďalším štátom Európy. Bombové útoky na civilistov v Madride a Londýne sú len špičkou ľadovca. Napríklad v nemeckej moslimskej komunite, kde prevažujú tureckí imigranti, sú veľkým problémom takzvané vraždy zo cti. Ide o prípady, keď príbuzní s tichým súhlasom rodiny zavraždia ženu, ktorá urazila rodinnú česť - napríklad tým, že si našla priateľa nemoslima.
Nejde tu však len o špecifické problémy jednotlivých krajín, islamská komunita sa zjednocuje, internacionalizuje. Po zverejnení karikatúr proroka Mohameda v dánskom denníku Jyllands Posten neprotestovali len moslimovia v Dánsku. Masívne demonštrácie sme mohli pozorovať vo Veľkej Británii, Francúzsku či v celej oblasti Blízkeho východu. Výzvy na bojkot dánskych výrobkov, spolu s ich zoznamom, sa vtedy vyskytli napríklad i na českých internetových islamských stránkach.
Čoraz častejšie sa prejavuje i preventívny strach z hnevu moslimov. Akoby potreba neuraziť islam víťazila nad slobodou slova a umeleckou slobodou. Umelci už nie sú ochotní skončiť ako holandský filmár Theo van Gogh, ktorého v roku 2002 zabili za to, že nakrútil film Submission s témou postavenia žien v islame. Autorka scenára, bývalá moslimka pôvodom zo Somálska Ayaan Hirsi Ali, sa pod hrozbou smrti radšej presťahovala do USA. Možno i preto kurátorka berlínskej opery odmietla vlani zaradiť do programu Mozartovu operu Idomeneo. V aktualizovanej verzii opery sa totiž na chvíľu objaví i sťatá hlava proroka Mohameda. Nakoniec operu uviedli, ale ak ste ju chceli vidieť, museli ste prejsť detektorom kovov.
Konflikty tradičnej európskej kultúry a islamu často naberajú až kuriózne kontúry. V januári obvinili francúzsku charitatívnu organizáciu Solidarita z rasizmu, pretože bezdomovcom pred parížskou stanicou Montparnass rozdávali bravčovú polievku. Islam totiž bravčové mäso zakazuje.
Za zmenu viery pred súd
Počet vyznávačov islamu v Európe stále rastie, sčasti konverziou domáceho obyvateľstva, sčasti imigráciou, ale najmä vysokou pôrodnosťou moslimských žien. V demokratických systémoch patrí politická moc väčšine. Je preto len otázkou času, kedy začne islam predstavovať v Európskej únii obrovskú politickú silu, s ktorou budeme musieť počítať. Ťažko si predstaviť, aké dôsledky to pre nás bude mať. Tiež až čas ukáže, či odvážny krok poslankyne Muškovej bol len bezvýznamnou epizódou dejín, alebo historickým míľnikom. Možno jej raz všetci budeme ďakovať, že pomohla ochrániť Slovensko pred problémami, akým budú musieť čeliť krajiny, kde sa islam etabloval.
Slovensko je poslednou európskou krajinou, kde ešte nestojí oficiálna mešita. Ako uvádza Mohamed Hasna, moslimovia sa schádzajú v provizórnych priestoroch. Na vybudovanie mešity im pritom nechýba veľa. Pozemok už majú, vraj niekde pri bratislavskej Patrónke. Postaveniu prvej slovenskej mešity stojí v ceste už len to, že zatiaľ nezískali potrebné stavebné povolenie. Pri všetkých problémoch a konfliktoch, ktoré je možné pozorovať pri kontakte islamu a západnej kultúry v iných európskych krajinách, je však možné, že ho ani tak skoro nezískajú.
Reči sa totiž hovoria a chlieb sa je. Mohamed Hasna tvrdí, že v náboženstve nesmie byť žiadne donucovanie. I on sa však raz preriekol, keď v rozhovore pre agentúru SITA ešte minulý rok uviedol: "Jediné, čo môžem s čistým svedomím konštatovať, je, že otázka odvrátenia od viery je veľmi citlivá a musí ju poriadne a starostlivo prešetriť nezávislý súd." Povedal to vtedy v súvislosti s medializovaným prípadom 41-ročného Afganca Abdula Ráhmana. Tomu hrozil trest smrti za to, že z islamu prestúpil na kresťanstvo.
Pán Hasna pritom rozhodne nie je žiadny radikál. Ak by boli všetci moslimovia ako on, potom nemusel umrieť Theo van Gogh, nemuseli zomierať ľudia v Madride či horieť autá v Paríži. I podľa neho však moslim, ktorý opustí svoju vieru, patrí pred súd. Je to prinajmenšom na zamyslenie.