Médiami nedávno prebehla správa o smrti nemenovaného českého spisovateľa a filozofa. Spisovateľ žil na Slovensku, kam utiekol pred minulosťou eštebáka, vďaka ktorej by s ním doma nikto nediskutoval. Tu s ním naopak diskutovali samí prominenti, ktorým vôbec netrhalo žily, že ich guru okrem umeleckého mena používal aj mená krycie -- Klíma, Mao, Oskar. Veď len poslom samotnej správy bol nemenovaný rovnako oslavovaný mladý spisovateľ a filozof zo Slovenska, ktorý fyzicky aj psychicky na Slovensku býva málokedy a jeho meno sa v správe objavilo dokonca viackrát ako meno zosnulého. Priznávam, že chlapcovi nezávidím: pchanie sa do mŕtvych análov je o poznanie nepríjemnejšie a navyše tým stratil viacerých diskutérov -- vrátane mňa. Mŕtvy guru to už má predsa len za sebou: naposledy verejne vystúpil v Dezorzovom lútkovom divadle ako asistent tchorieho akrobata Juliusa von Fontanu, nechal za sebou priemerné dielo, ale hlavne plno kontroverzných vyjadrení a činov, ktoré boli dôvodom, prečo mu na pohrebe nehrala žiadna kapela, ako o tom sentimentálne sníval v próze Invalidní súrodenci.
Aj môj nebohý otec bol eštebák, mal krycie meno Podhradský a ja som sa k tomu niekoľkokrát priznal. No ani to, zdá sa, na Slovensku nikomu nevadí. Ale možno začne. Môj otec totiž neudával svojich priateľov, ale ich vopred upozorňoval, rozširoval protištátne letáky a tak. Keď mu na to koncom 50. rokov prišli, vyfasoval na tú dobu veľmi milosrdných 10 rokov, z ktorých si odsedel sedem len vďaka tomu, že sa v samotke správal vzorne a vydoloval pre blaho spoločnosti peknú kôpku rudy v uránových baniach. Užil si toho požehnane v štyroch režimoch, nechal za sebou tri rozvrátené rodiny a niekoľko takých nepodarkov ako som ja. Ešteže ja dnes žijem v iných časoch. A na mŕtvych si dávam dobrý pozor.
StoryEditor