23.02.2007, 00:00

Dve tváre Andyho Warhola

Uplynulo 20 rokov od smrti pop-artovej ikony.

Biela parochňa, čierny rolák, hrubé rámy okuliarov a prebodávajúci pohľad, večne zaťaté pery... Extravagantný zjav Andy Warhol, predstaviteľ pop-artu a napokon aj značka osebe, žil a tvoril v Spojených štátoch. Radi prízvukujeme jeho slovenské korene, no len málokto si pod jeho menom predstaví viac než Campbellovu polievku, Marilyn Monroe, Coca-colu či Elvisa Presleyho, teda tvary a tváre, ktoré Warhol hojne využíval vo svojich dielach.

Od Varcholu na vrchol
Narodil sa ako Andrej Varchola 6. augusta 1928 v Pittsburghu prisťahovalcom rusínskej národnosti, ktorí pochádzali z dediny Miková. Chorľavé dieťa (trpel záchvatmi epilepsie) malo blízky vzťah s matkou Juliou, ktorá ho ovplyvnila na celý život. Andy si skoro našiel vzťah k umeniu. Vyštudoval Carnegie Institute of Technology v Pittsburghu a v roku 1949 sa presťahoval do New Yorku. Kariéru si spočiatku budoval ako ilustrátor časopisov a v reklame. Neskôr - začiatkom 60. rokov - sa stal nosnou postavou amerického pop-artu a tamojšieho umeleckého života. Doba masovej produkcie umenia a umenia masových produktov sa nedala zastaviť.

Odborník na zverstvá
Život v The Factory, Warholovom newyorskom ateliéri, bol bohatý a bujarý. Sám Andy sa však doň zapájal skôr ako pozorovateľ. Očití svedkovia, jeho priatelia a rodina, ho poznali skôr ako introverta. Vyvracajú aj domnienky o umelcovej homosexualite či promiskuite. "Andy neviedol búrlivý život," tvrdí hlavný kurátor Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach Michal Bycko. Podľa neho v tomto prípade neplatí staré porekadlo - kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. "On nevyl, on medzi vlkmi pôsobil ako zoológ," vysvetľuje Bycko. To, čo sa odohrávalo v The Factory, bolo reálnym obrazom doby. Andy Warhol to chápal, mapoval, zaznamenával na plátno či filmový pás, zužitkoval vo svojom diele a predkladal divákom ako správu o nich samotných.

Svetská sláva
Skutočný Warhol bol vraj ten Andy, ktorý sa doma obklopoval starožitným nábytkom, obrazmi starých majstrov, ten, ktorý mal strach zo smrti, ktorému radcom bola matka Julia, prostá slovanská žena s elementárnym vzdelaním. "Warhol superstar bol pózou, nutnosťou, prispôsobením sa biznisu...," pokračuje Bycko. Je fakt, že chcel byť slávny ako Truman Capote, Liz Taylorová či John F. Kennedy a vytvoriť toľko obrazov, koľko zvládol Picasso. Netajil sa túžbou zarábať. Jeden z jeho okrídlených výrokov znie: "Robiť umenie je ťažké, ale ešte ťažšie umenie je zarábať peniaze." Aj to sa mu však podarilo.

Veľký nákup
Andy Warhol zomrel v New Yorku po rutinnej operácii žlčníka. Počas života mal zo smrti panický strach, nedokázal sa zmieriť so skutočnosťou, že ľudia navždy miznú. Bol by radšej, keby smrť vyzerala inak - keby človek akoby odišiel do veľkého obchodného domu, z ktorého sa dlho nevracia. Raz musel ísť "nakupovať" aj on. Zostali jeho diela a myšlienky. Tvrdil, že každý je umelec a každý v budúcnosti zažije svojich 15 minút slávy. S istotou však možno povedať, že nie každý rovnako.