Nestáva sa často, že tri desiatky rokov po rozpade hudobnej legendy sa objaví možnosť vypočuť si ich skladby naživo. (Navyše na Slovensku.) Reč je o Joy Division, anglickej post-punkovej kapele, ktorej raketový štart po štyroch rokoch fungovania uťala samovražda speváka a textára Iana Curtisa (23).
Uctiť si Joy Division
K ich tvorbe sa vracajú desiatky kapiel (počet coververzií skladby Love Will Tear Us Apart údajne atakuje deväťdesiatku), no keď sa tak rozhodne ten, kto naozaj stál pri jej zrode, právom to zdvihne vlnu záujmu. Oslava Joy Division – tak v preklade znejú koncerty jej bývalého basgitaristu Petra Hooka, s ktorými obchádza svet. Rozhodnutie vrátiť sa k hraniu ich skladieb - motivované prianím vdovy po Ianovi Curtisovi – vysvetlil Peter Hook pre SME slovami, že „je hanba neuctiť si Joy Division“. Bratislava vo štvrtok v noci takmer s napätím očakávala, čo zo skladieb z debutového albumu Unknown Pleasures (1979) zostane bez mrazivej hĺbky Curtisovho hlasu – no s nasadením jedného zo zakladateľov kapely.
Pestrá zmeska
Ortodoxní pankáči, tridsiatnici v metalových mikinách, „dredáči“, päťdesiatnici, ale aj čerství dvadsiatnici – bratislavský MMC obsadila skutočne pestrá fanúšikovská základňa. Pričom mnohým zástupcom tej naposledy menovanej Ian Curtis podľa ich slov vlastne splýval so Samom Rileyom, ktorý precitliveného a nadaného mladíka presvedčivo stvárnil vo vydarenej autobiografickej snímke Control (2007). Práve tá opätovne zdvihla vlnu záujmu o kapelu, ktorá svojím štýlom ovplyvnila desiatky skupín.
Naozaj Joy Division
„Nemali by nám toľko púšťať originál, potom budeme viac sklamaní,“ kritizoval dramaturgiu večera jeden z návštevníkov. Kým totiž na pódium dorazil Peter Hook so svojou súčasnou kapelou The Light, okrem predkapely The Uniques sme si pozreli aj zostrihy hudobných klipov Joy Division a opäť si uvedomili silu sugestívneho Curtisovho basu, ale aj jeho zvláštne horúčkovitého prejavu.
Po ich príchode však opadlo nutkanie porovnávať s „originálom.“ Ku koncertu neexistujúcej kapely, ako organizátori svoju prvú akciu zo série podujatí Big_FM neoficiálne nazvali, totiž nepopierateľne došlo. Vďaka až horúčkovitému speváckemu aj muzikantskému nasadeniu Petra Hooka (hoci úplne iného typu ako u Curtisa) sa stovky návštevníkov mystickým spôsobom skutočne stali svedkami koncertu Joy Division. Aj keď bol bol prítomný len jej jediný člen. Napokon zazneli nielen skladby z debutového albumu, ale aj z toho druhého a zároveň posledného s názvom Closer (1980). Takmer frenetický potlesk vyvolal muzikantov na pódium ešte raz, pričom sa vrátili aj potretíkrát - z vďaky za skvelé prijatie, ako sa vyjadril Hook, ktorý svoj dvojhodinový koncert končil čoraz odviazanejšími pokrikmi: „Bratislava, ideme na to!“