Nedávno vám vyšiel v USA druhý album. Ako sa Slovenka dostane s metalom do rúk americkému vydavateľstvu?
Je to trochu dlhší proces. Mne to trvalo asi šesť rokov. Vždy som si uvedomovala, že na Slovensku veľa takých možností nie je. Keďže som od detstva žila v iných krajinách, bolo pre mňa prirodzené ťahať sa za spoluprácou s inými krajinami.
Začínali ste v Nemecku, kde vám vyšla prvotina.
Tam som spolupracovala s istými ľuďmi kvôli koncertom a tí ma zoznámili s človekom, ktorý riešil konzolovú hru Rock Band. No a títo ľudia boli zase v kontakte s americkým vydavateľstvom Rogue Records. Čiže, keď sa môj singel objavil v hre, vydavateľstvo ma oslovilo kvôli výberovke, na ktorú chceli aj moju pieseň. A pritom sme zistili, že máme spoločné nápady a plány.
Dostali ste pri tvorbe voľnú ruku alebo prišli nejaké podmienky?
Zakladám si na tom, aby som mala vo všetkom voľnú ruku, takže je to v podstate moja réžia. Čo sa týka vydania, ja som im to ponúkla, až keď bolo všetko hotové. Išla som do toho s tým, že buď budú mať záujem, alebo nie. No a oni ho mali.
Piesne boli tvorené pre divadlo. Ako z toho vznikol album?
Skladby som mala hotové už dávno. Vždy som chcela urobiť album o nočných morách, čo je námet, ktorý je inšpiratívny pre akékoľvek vizuálne spracovanie. Skúšali sme vytvoriť koncept v spojitosti s baletom či divadlom. Začali sme ho rozvíjať a spravili sme kvázi scenár na predstavenie. No v Nemecku sa to neuchytilo.
V zahraničí sa pohybujete dlho. Viete vyžiť z hudby?
Možností je veľa, závisí to od toho, akým spôsobom k tomu človek pristupuje. Určite sa to dá, ak si človek povie, že to robí pre peniaze a pôjde tvrdohlavo za svojím cieľom. Nepochybujem o tom, že v zahraničí sa s tým dá zarobiť oveľa lepšie ako na Slovensku.
A čo vy?
Nie. Mne ide skôr o možnosti a sebarealizáciu, ktorá na Slovensku nie je možná. Mala som možnosť vyskúšať si príjemné finančné ocenenie a aj opačný prípad. Mne osobne je to zatiaľ úplne jedno. Ide mi hlavne o to, aby som sa realizovala a aby mali ľudia pochopenie pre to, čo robím. To sa našťastie deje.
Na Slovensku nie ste známa. Prečo?
Áno aj nie. Máte pravdu, že nie som veľmi známa, ale keď tu mám koncert, tak sa na ňom objavia ľudia a bavia sa. To mi na Slovensku stačí. Čo sa týka zahraničia, je pravda, že tam sa stretávam s pochopením vo väčšom množstve.
V čom je rozdiel?
To je jednoduchá matematika. Slovensko nie je veľká krajina a je normálne, že má limity, ktoré väčšie krajiny nemajú. Tu je všetko sústredené buď na underground, alebo na mainstream. Nie je tu veľa priestoru medzi tým. Čiže, na Slovensku sa chudák muzikant buď zmieri s tým, že bude hrávať za chlieb a pivo v menších podnikoch, alebo sa naozaj musí snažiť preraziť do mainstreamových médií. Avšak niektorí to zvládajú, čo je super.
Nemali ste nikdy takéto ambície?
Tu určite nie. A v zahraničí zase máte dostatočne veľké publikum a nemusíte sa otŕčať v televízii. To je príjemnejšie.
Študovali ste 8 rokov operný spev. Ako to ladí s metalom?
To boli súkromné hodiny, nie konzervatórium. Šlo mi o cvičenie a techniku. Nikdy som v opere spievať nechcela, ale je to klasický tréning, ktorý každému spevákovi niečo dá. Už by som v ňom asi ani nebola dobrá, lebo dlhší čas už len šepkám a kričím (smiech).
Skúšali ste aj iné žánre?
Zatiaľ nie, i keď sa nimi inšpirujem Počúvam všetko – od najtvrdšej muziky po RnB, džez a hlavne soul. Zbožňujem černošské speváčky, ako je Aretha Franklin a Mary J. Blige. No bolo mi už povedané, že to, čo robím ja, sa síce zahŕňa do tvrdej muziky, ale je to tiež fusion, lebo je tam zmes všelijakých elementov.
Kto je Snovonne
Snovonne je metalová speváčka a textárka, ktorá pochádza z Nitry. Niekoľko rokov pôsobí striedavo v Nemecku, Británii, Amerike a na Slovensku. Druhý štúdiový album The Nightmare Bride vyšiel tejto 27-ročnej interpretke 14. februára v americkom vydavateľstve Rogue Records.