O tom, že sa Košice stali Európskym mestom kultúry, hovorí nadšene a zanietene. Je hrdý na východ a verí, že toto je iba začiatok, ktorý naštartuje celé Slovensko. Hudobník Marián Čekovský.
Od nedele sú Košice oficiálne Európskym hlavným mestom kultúry. Čo vás osobne najviac na tom bavilo?
Bavilo ma sledovať masu ľudí, bavilo ma pracovať s takými nadšenými ľuďmi. A bavil ma aj Jay Kay z Jamiraquai.
Celým programom sa niesla vesmírna tematika. Nebolo to trochu prekombinované?
Nebol to môj nápad, ale asi preto, že Košice sú Európskym mestom kultúry, akási Cosmic girl.
Takže inšpirácia najznámejšou skladbou britských hviezd Jimiraquai?
Hej, chceli sme dať o sebe vedieť, do sveta. Mohlo to byť pokojne aj chytanie motýľov, ale toto sa mi zdá zaujímavé. A prepojené s hlavným hosťom.
Podržal východ svoje mesto?
Dôležité je to, že ľudia prišli. Namiesto rečí o tom, aké to je zlé a nezmyslené, treba niečo urobiť. Bolo tam 40-tisíc ľudí a bola tam cítiť súdržnosť. Budem na to dlho spomínať. Viete, ja som z Humenného, ale keby dostalo Humenné takúto možnosť, možno by tam doniesli aj Eiffelovku (smiech). Ale teraz vážne, myslím si, že Košice si to zaslúžia aj vďaka histórii.
A čo budúcnosť? Aby sa pozornosť nesústreďovala len na otvárací ceremoniál.
My Košičania, musím hovoriť za východ, sme boli v očakávaní, čo to bude za šouku, a asi ten výsledok oceníme až neskôr. Viete, kto nič nerobí, nič nepokazí. Skončime s kritikou, buďme ako prajní, je to pre nás všetkých.
Ale čo treba urobiť pre to, aby táto bublina nespľasla. Košice dostali priestor, peniaze i pozornosť únie.
Právom, som presvedčený, že to je akási križovatka kultúr. Je to taký slovenský New York. Žijú tu všetci.
Prečo potom chodia všetci umelci z východu zarábať do Bratislavy?
Lebo chodia do Washingtonu vybavovať pracovné veci (smiech). Ja som rád, že som z tohto kraja a verím, že nám tá hrdosť vydrží najbližších dvesto rokov, kým získa tento titul nejaké iné mesto.
Humenné?
Napríklad. Možno (smiech).
Ale vráťme sa k tomu, že centrum tu je stále Bratislava.
To je normálne, tu je televízia, médiá. Pre mňa sú tieto dve mestá už prepojené.
Keby boli ideálne podmienky na východe, zostali by ste tam?
Určite, máme bližšie do Tatier.
Eurokomisárka hovorila o tom, že nemáme šetriť na kultúre. Šetríme?
Určite, viete, tu je to riziko, že uveríme, že to, čo je v médiách, je kultúra. Treba byť otvorený, treba pozdvihnúť toto umenie. A treba nastavovať zrkadlo spoločnosti.
Hovoríte o nastavovaní zrkadla. Mám pocit, že slovenskí umelci to nerobia radi. A nerobia často.
Máte pravdu, máme niekedy obavu vyjadriť sa k tomu, čo sa deje, čo cítime. Radšej chceme mať pokoj.
Prečo?
Neviem, máme to aj v hymne. Zastavme ich bratia, nech sa oni stratia. Asi veríme, že sa všetko stratí akosi samo. Mali by sme začať robiť medzi ľuďmi takú radosť, a také silné texty, aby národ vždy vedel, že sú tu umelci, ktorí tento štát a národ budú držať pokope.
Prečo sa to nedeje už teraz?
Lebo chceme byť takí americkí, robiť akési wack and wack a mať vypredané štadióny. Je to konzum, zatiaľ nie poznanie.
Ale aj vďaka takýmto projektom by sa to malo pohnúť dopredu. Čo sa bude v Košiciach diať teraz?
Ja už mám svoju čiarku, bol som tam, mal som tú česť spraviť niečo. Mám za sebou peknú prácu, ktorá nebola viazaná na badžet a bolo to super.
Teraz je na ťahu mesto?
Presne, nech nám opravia cesty a najlepšie aj stanicu (smiech). Verím tomu, že sa to spraví, že sa za to nebudeme hanbiť. Ale nie je to len o vedení. Aj ľudia môžu niečo urobiť – upratať po psovi, nerobiť mestu zle. Je to o vzťahu k mestu...
Okrem ľudí však musí zabrať aj vedenie mesta, hlavné investičné projekty musia byť hotové do leta.
Ja verím, dúfam, že sa to dá do poriadku. Že tie peniaze využijeme, že nimi pomôžeme kultúre. Som optimista. Nežijem len ja v Košiciach, ale po včerajšku všetci. Veľmi mi na tom záleží.
Ste autorom hymny. Stane sa z nej hit?
Nebol to úmysel. Vlastne to bolo vypustené ako hymna, ako otváracia pieseň.
Ste s ňou spokojný? A zžitý?
Za pár hodín nám nabehlo 43-tisíc pozretí, to je nástup ako pri Rytmusových pesničkách (smiech). Toto mi robí dobre.
Vyvolalo to však nevšedné reakcie. Najmä kvalita textu. Vám sa páči?
Áno. Ja som s tým textom rástol, ja som sa mu venoval. Je to také nevďačné robiť niečo také na Slovensku. Ako sa hovorí, tu sa hudbe a futbalu rozumie každý. Ja som to urobil najlepšie, ako som vedel. Je dobré, že diskusia bol veľká, konečne ľudia začínajú dbať na text, to je dobrá správa. Ten text je taký básnický.
Mne osobne sa nepáči. Zdá sa mi patetický, ale to je môj názor.
Pre mňa to bola muzikálová pesnička, aby som dal priestor aj hudobníkom. Ja dar, ktorý mám od Boha, nemôžem kvôli odborníkom na hudbu meniť.