Sovietsky zväz – ministerstvo obrany, rok 1940, tajná porada. Josif Stalin pripravuje Červenú Armádu proti invázii. Motocykle použité vo vojne s Fínskom sú zúfalo zastarané, Rusi potrebujú geniálny, avšak bleskový vývoj nového superstroja a okamžitý nábeh výroby! Absolútne nemožné... alebo nie...?
O Ural sa počas druhej svetovej vojny sporili Nemci so Sovietmi. Snímka: HN/Peter Mayer
Stalin prichádza s čertovským plánom hodným jeho povesti. Vysiela do Nemecka skupinu najatých švédskych obchodníkov zaobstarať špičkový stroj BMW R71, ktorý jednoznačne najviac spĺňa potreby Červenej armády. Päť kúskov BMW R71, vybavených najvyššou výbavou, a dokonca postranným vozíkom, putuje do rúk sovietskych inžinierov do Moskvy, kde sa podrobia dôkladnej „analýze“, výsledkom ktorej je detailná replikácia absolútne všetkých súčastí.
Podnikaví Rusi
V krátkom čase je Stalinovi predstavený ruský motocykel so „sajdkou“ (viete, s tým bočným prívesným vozíkom) vtipne nazvaný M72... Nadšený Stalin okamžite začína sériovú výrobu a v roku 1941 už moskovská fabrika chrlí stovky M72 aj s legendárnou sajdkou. Povráva sa, že prvé kusy mali ešte zospodu motora zreteľný odtlačok hákového kríža!
Nacisti však postupovali rýchlo a výroba sa musela presunúť do ospalého mestečka Irbit na okraji Sibíri v pohorí Ural. Počas vojny a v krátkom období po nej opustilo irbitskú fabriku vyše 30-tisíc motocyklov s logom Ural. Neskôr, v rámci deblokácie vojnových dlhov, sa nemeckí predstavitelia rozhodli Uralu udeliť licenciu BMW na výrobu týchto motocyklov. V tom čase to však už nikoho nezaujímalo, keďže podnikaví Rusi, okrem toho, že veselo vyrábali a exportovali stroje na základe ukradnutého patentu do celého sveta, predali už jednu z vylepšených výrobných liniek aj do Číny.
Snímka: Matúš Rendek
Čo je dnes nové?
Nič! A načo?! Okrem pár detailov, ktoré Ural musel akceptovať pre bezpečnostnú homologizáciu, ako napríklad kotúčová predná brzda a úpravy kľukovky a alternátora pre vyššiu spoľahlivosť motocykla, nebol dôvod nič meniť.
Ural disponuje neopísateľným šarmom, zvláštnou nostalgiou a prirodzenou pokorou, a to všetko bez nemeckej nadutosti a nedostupnosti. Je milý, tvárny a chce sa hrať! Do sajdky nasadáte so zatajeným dychom, je to pocit, ktorý je úplne neznámy, podobné vzrušenie som zažil hádam keď som mal 5 rokov a otec ma usádzal do plechovej „labuťky“ na cigánskych kolotočoch.
Nefalšované VIP
Testoval som rôzne „mašiny“, väčšinou extravagantné, mnohé za sumy presahujúce zdravý rozum... Možno to poznáte: odrazu neviete, ako sa tváriť, lezúc von z tučného Lamborghini. So snobským pátosom, či chápajúc smrteľníka a umožniť mu pár fotiek pri aute? S Uralom je však všetko inak! Ľudia na pumpe sa k vám ženú ako k starému priateľovi, mávajú rukami, potľapkávajú vás po ramene a s lesklými očami kričia: „Prosím vás, to je úžasný stroj, ako dlho ste to rekonštruovali?“ Krátke sklamanie z odpovede vystrieda neskrývaný obdiv a úctivé vyzvedanie o parametroch, cene a dostupnosti.
Možnosť zaradenia spiatočného chodu (snímka vľavo) na bežnom motocykli nenájdete.
Prístrojový panel (vpravo) patrí k tým prehľadnejším. Snímky: HN/Peter Mayer
Prídeš o tri dni? Možno
Keď som priateľom oznámil, že odchádzam do rakúskeho Linzu prevziať od distribútora ruský Ural a vraciam sa po osi domov, bol som zrejme najpopulárnejší objekt idiotizmu v okolí. Vezmi si stan, kufor s náradím, skautský nožík na prežitie atď.
Opak je pravdou, priatelia! Ural sa chytí na prvýkrát a jeho dvojvalcový nemecko-ruský boxer si majestátne poprdkáva s pravidelnou presnosťou, pričom vy sa šiniete stotridsiatkou po diaľnici a smejete sa ani neviete prečo. Neviem ten pocit definovať. Nejde o rýchlosť, nejde o výkon, je to proste nákazlivá sranda! Sedíte dvaja v tandeme, tretí sa rehoce v čalúnenej sajdke... Párkrát ho vydesíte tesným minutím stĺpa, no silnejšie povahy sa nakoniec smejú aj pri rezaní zákruty s riťou pol metra nad zemou, keď sajdku aj s obsahom vykopnete „do luftu“ a idete ďalej len po dvoch kolesách! Následne sa dá s Uralom elegantne zacúvať na miesto, stačí potiahnuť a zacvaknúť leštenú štýlovú páku umiestnenú na hladkej línii kvapkovitej nádrže. Ale pozor na plyn, dozadu to gumuje!
Model Retro
Na najpôvabnejšom Urale – Retro som najazdil temer dvetisíc kilometrov. Bez jedinej chyby, bez servisu. To je stav, ktorý inak natočím na bežnom cestnom motocykli možno za rok. A keď som ho po týždni vracal, bolo mi ľúto, veľmi ľúto! Ural je dospelý spoľahlivý stroj, overený desaťročiami v najťažších podmienkach. Model Retro sa otvorene priznáva k svojej histórii, jeho biele linky na čiernom laku doslova evokujú predstavu tradičného BMW z predvojnového obdobia. Je vyslovene cestovne orientovaný, nemá pohon na sajdkové koleso, nedisponuje uzávierkou diferenciálu ani náhradným kolesom. Avšak o 20 centimetrov znížené ťažisko, luxusne čalúnená sedačka, veľký kufor a záložný kanister s benzínom vás vyslovene nabádajú na dobrodružný výlet na druhú stranu zemegule.
Ural poskytuje luxus osobného automobilu, no „na kefách“ doňho trochu zateká...
Snímka: HN/Peter Mayer
Záverečný verdikt:
Vŕzganie pántov akoby z dobového filmu, jemná korózia po krajoch masívneho plechu, sem-tam rozdielna dĺžka skrutiek a rana ako z dela pri zaradení rýchlosti. To je presne to, čo k tomuto ruskému vidieckemu elegánovi patrí. S láskou mu odpustíte úplne všetko. Ural je legenda o ukradnutom sne, o noblesnom americkom úspechu v zamastených ruských montérkach, je to kus neopakovateľnej histórie, ktorú proste musíte mať v garáži hneď vedľa nalešteného Mercedesu AMG!
Snímka: HN/Peter Mayer