Rusko najmenej o rok odložilo plány na vyslanie automatických sond na Mesiac. Novinárom to dnes v Moskve povedal riaditeľ Ústavu kozmických výskumov Lev Zeljonyj. Štart orbitálneho modulu Luna 26 sa namiesto roku 2020 uskutoční v roku 2021, o rok je odložená aj misia pristávacieho modulu Luna 27, pôvodne plánovaná na rok 2021.
Dôvodom je podľa ruského vedca projekt ExoMars, ktorého druhú etapu chce agentúra Roskosmos realizovať v roku 2020. Projekt Roskosmosu a Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý je zameraný na hľadanie stôp života na Marse, začal vlani na jar, kedy sa k Marsu vydala európska družica Trace Gas Orbiter. Počas druhej etapy by mala ESA vyvinúť pristávací modul a Roskosmos robotické vozidlo, ktoré bude k planéte vyslané.
Program výskumu Mesiaca nedokáže ruský kozmický výskum realizovať paralelne s programom ExoMars, povedal Zeljonyj. "V roku 2020 musíme v mesačnom výskumnom programe urobiť pauzu, pretože dva medziplanetárne štarty v priebehu jedného roka ruský priemysel nezvládne," vyhlásil vedec. "Bojujeme, aby odklad nebol ešte dlhší," dodal.
Orbitálna družica Luna 26 má Mesiac obiehať vo výške 200 kilometrov a má vykonávať dištančné sledovanie jeho povrchu. Pristávací modul Luna 27 chcú ruskí vedci vyslať k južnému mesačnému pólu, kde má s pomocou hlbinných vrtov skúmať mesačné horniny. V roku 2024 chce Rusko vyslať k Mesiacu automatickú kozmickú stanicu Luna 28.