Čínski vedci hlásia prelomový úspech. Prvýkrát v histórii sa im podarilo teleportovať objekt zo Zeme na obežnú dráhu. Aj keď ide len o malý objekt. Popravde, nepredstaviteľne malý.
Historický zápis
Konkrétne ide o fotón, čiže najmenšiu časticu svetla. Vedcom sa ho podarilo teleportovať z povrchu Zeme na satelit, ktorý obieha Zem vo vzdialenosti 500 kilometrov, píše web MIT Technology Review.
Ešte minulý rok raketa Long March 2D vyniesla z púšte Gobi satelit nazvaný Micius na obežnú dráhu Zeme. Satelit umiestnili na obežnú dráhu synchronizovanú so Slnkom z dôvodu, aby prechádzal nad tým istým bodom na Zemi v rovnakom čase každý deň.
Micius je v podstate vysoko citlivý fotónový prijímač. Tímu vedcov sa podarilo vytvoriť prvú kvantovú sieť družica-zem a použiť ju na teleportáciu prvého objektu - fotónu - zo zemského povrchu na obežnú dráhu. Doteraz vedci dokázali častice teleportovať len v laboratórnych podmienkach a na kratšie vzdialenosti. Číňanom sa teda podarilo použiť teleport na najväčšiu vzdialenosť v histórii.
Na akom princípe teleport funguje?
Ak chcete pochopiť princíp, na ktorom stojí teleport, musíte najprv zabudnúť na všetko, čo o fungovaní nášho sveta z empírie viete. Základom teleportu je totiž fyzikálny jav vychádzajúci z poznatkov kvantovej mechaniky, ktorá skúma a popisuje mikrosvet. A ten je skutočne prapodivný. Len máločo v ňom funguje tak, ako sme na to zvyknutí z nášho života.
Navyše princíp, na ktorom teleport stojí, v prapodivnom svete kvantovej mechaniky svojou podivnosťou vyčnieva. Nazýva sa kvantové previazanie. Ide o stav, v ktorom sú dve častice absolútne vnútorne prepojené. Ak zmeníte stav jednej, ovplyvníte aj druhú. Okamžite a bez ohľadu na vzdialenosť.
Predstavte si napríklad, že máte dva previazané fotóny, jeden v rovnakej miestnosti ako vy a ten druhý v inej. Keď fotónu vedľa vás zmeníte nejakú vlastnosť, potom sa tá istá vlastnosť okamžite zrkadlovo zmení aj v prípade toho druhého. Pritom vôbec nezáleží na tom, ako ďaleko sú oba fotóny od seba, môže to byť pár centimetrov rovnako ako svetelných rokov, výsledok je vždy rovnaký.
Kvantová previazanosť nastáva, keď skupina častíc vznikne alebo spolu interaguje spôsobom, ktorý vylučuje, aby ich kvantové stavy boli popísané nezávisle.
Je to niečo natoľko ťažko predstaviteľné, že to nedokázal prijať ani tak pokrokovo zmýšľajúci človek ako Albert Einstein. Kvantovú previazanosť nazval "strašidelným pôsobením na diaľku". Ale nech si o ňom slávny fyzik myslel čokoľvek, faktom je, že spomínaný fenomén bol v minulosti skutočne pozorovaný a presvedčivo preukázaný.
Nepreniesli časticu z miesta na miesto
Preto experiment, ktorý spravili Číňania, nie je fakticky prenesenie objektu - v tomto prípade fotónu - z jedného miesta na druhé. V skutočnosti vďaka kvantovému previazaniu dosiahli, že ovplyvnením fotónu na Zemi dostali do požadovaného stavu fotón na obežnej dráhe.
Ak by sa vedcom podarilo takýto teleport dotiahnuť do finále, fungoval by veľmi zjednodušene týmto spôsobom: Keďže sa naše telo skladá z častíc, vedci by zistili, v akom kvantovom stave sa každá jednotlivá častica nachádza. Následne by kvantovú previazanosť využili na to, aby ste sa zo súboru úplne iných častíc, ale v takom istom stave ako pôvodné, zjavili na inom mieste.
Od toho sú však vedci zatiaľ veľmi ďaleko a bude si vyžadovať veľa úsilia a umu, aby týmto spôsobom dokázali teleportovať aj väčšie objekty ako častice.