Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.05.2016, 10:37

Tankové eso a bojový klenot Wehrmachtu. Toto je príbeh československého rodáka Kurta Knispela

Pred vyše siedmimi desaťročiami naposledy vydýchla tanková legenda druhej svetovej vojny. Meno Kurta Knispela sa zapísalo do svetových dejín. Na svojom konte má najmenej 168 zničených nepriateľských tankov.

Kurt Knispel
Zdroj: Reuters

Kurt Knispel sa narodil 20. septembra 1921 na predhorí Jeseníkov v obci Salisov vo vtedajšom Československu. Detstvo prežil v okolí tejto obce, ktorú v roku 1921 tvorilo 286 obyvateľov. Symbolom jeho života sa stala jabloň - Salisov bol v čase prvej republiky známy svojimi jablčnými sadmi, ako absolvent tunajšej základnej školy dostal aj on svoju jabloň. Iróniou osudu je, že aj jeho pozostatky boli v roku 2013 objavené v jablčnom sade vo Vrbovci. Ale to predbiehame.

Následkom Mníchovského diktátu sa 21. novembra 1938 Sudety stávajú súčasťou Tretej ríše a Kurt Knispel, v tej dobe sedemnásťročný vyučený automechanik, nemeckým občanom. Oficiálne sa Nemcom nestal len Kurt Knispel, ale takmer všetci sudetskí Nemci - k tomu ich dohnal zákon "O opätovnom zjednotení sudetonemeckých území s Nemeckou ríšou", ktorý im prakticky nedal na výber. Ak by si nechali československé občianstvo, tak by sa stali, teraz už na nemeckom území, nechcenými votrelcami.

Dôsledkom toho sa na neho, a na všetkých sudetských Nemcov, teda teraz už na "ozajstných" Nemcov, vzťahuje branná povinnosť. Netrvalo dlho a do armády musel vstúpiť aj vtedy devätnásťročný Kurt. Stalo sa tak 6. septembra 1940.

Jeho prvé kroky v armáde viedli najprv do poľskej Zagáne, tu sa prvýkrát zviezol v tanku a nezostalo len pri tom. Snáď vďaka jeho malému vzrastu, meral okolo 160 cm, snáď vďaka tomu, že bol vyučeným automechanikom, sa stal tankistom. V Zagáni si vyskúšal tanky typu Panzerkampfwagen (ďalej len PzKpfw) I., II. a IV. Akonáhle výcvik ukončil, tak sa pridal ku 3. rote 29. pancierového pluku 12. pancierovej divízie, ktorej velil až do roku 1942 Josef Harpe.

Prvé bojové úspechy

Krst ohňom prekonal Knispel počas operácie Barbarossa, ktorá začala 22. júna 1941. Ako strelec-nabíjač stredného tanku PzKpfw IV. sa najprv zúčastnil bojov pri Minsku, kde na seba prvýkrát upozornil - zneškodnil protitankové delo.

Ale prvý naozajstný úspech si pripísal 25. augusta 1941, kedy na vzdialenosť osemsto metrov zasahuje sovietsky T-34. Tiež na svoje prvé vyznamenanie nečaká dlho, 4. novembra 1941 dostáva Železný kríž druhej triedy. Túto kapitolu končí s 12 zárezmi na hlavni svojho tanku.

Po vyčerpávajúcich bojoch na východnej fronte proti sovietskej armáde dostal Knispelov útvar dovolenku. Vlakovým transportom sa všetci vrátili do Nemecka. Po dovolenke sa znovu zhromaždili v meste Burg, kde Knispel a jeho druhovia dostali nové tanky.

Jednalo sa o tanky, ktoré ešte pred malou chvíľou zišli z výrobných liniek. Bol to o niečo vylepšený typ tanku PzKpfw IV., ale s dlhšou hlavňou. To ale nebola jediná zmena, ktorá zasiahla Knispelovú jednotku, pretože podľa rozkazu sa mala 3. rota začleniť do 4. pancierového pluku 13. tankovej divízie. Na front vyrazila oddýchnutá jednotka 27. júla 1942.

Vzdorovitá povaha sa prejavuje

K tejto ceste sa viaže jedna z mnohých historiek, ktorá dokazuje jedinečnosť Kurta Knispela. Kurt nebol klasickým produktom nemeckej vojnovej mašinérie. Žil vojnou, miloval vojnu, tým sa od ostatných nelíšil. To, čo ho diametrálne odlišovalo, bol jeho postoj k nacizmu.

Nikdy nebol členom NSDAP a o režime si myslel svoje. V nasledujúcich rokoch jeho hviezda stúpala čím ďalej vyššie a vyššie, ale napriek tomuto faktu nikdy nebol "materiál", ktorý by bolo možné použiť pre propagandu. Bol vzdorovitého charakteru, opovrhoval autoritami a ku všetkým pristupoval ako k sebe rovným.

K tomu všetkému nosil dlhé vlasy a neholil sa. Pohyboval sa na tenkom ľade a nebyť jeho veliteľov, ktorí si boli vedomí jeho kvalít a tajne mu fandili, by skončil možno až na popravisku. Táto epizóda sa odohrala na stanici v Krakove:

Transport s jednotkou Kurta Knispela čakal na vedľajšej koľaji na odchod, a tak sa väčšina vojakov znudene pohybovala okolo, vrátane Knispela. To sa malo čoskoro zmeniť. Kurt Knispel zazrel kútikom oka vojaka, vedúceho sovietskeho zajatca. Zajatec, vyčerpaný pochodom, sa zastavil. Vojak na to reagoval so surovosťou príznačnou pre dozorcu v koncentračných táboroch.

Udrel ho pažbou pušky a potom do neho kopol. Knispela to nahnevalo. Rozbehol sa k vojakovi a zakričal na neho, nech prestane. Nielenže neprestal, ale ešte k tomu namieril na Knispela svoju pušku. Knispel mu ju vytrhol, napriahol sa a udrel s ňou o koľaje. Pažba pušky sa prelomila. Potom v adrenalínovom opojení zameral v okamihu svoju pozornosť na dozorcu a niekoľkých dobre mierenými údermi mu dal výchovnú lekciu.

Zdroj: Reuters

Správa o Knispelovom čine sa rýchlo rozniesla po celej stanici. Do vyšetrovania sa zapojila vojenská polícia, krk mu zachránil veliteľ práporu. Po krakovskom incidente sa jednotka presunula na front. Transportom došla až do Rostova na Done, tam sa pripojila ku Kleistovej skupine armád A. V okolí rieky Terek zviedla nejeden ťažký súboj so sovietskymi tankmi.

K tejto akcii sa viaže aj geografická zaujímavosť. Knispelova jednotka sa dostala na 45° východnej dĺžky, čo bolo najvýchodnejšie miesto, kam sa počas 2. svetovej vojny dostal nemecký vojak.

Tiger nastupuje na scénu

Po Kavkazskej anabáze prišiel čas na prezbrojenie. Teraz bol Kurt poslaný do tankovej školy v meste Putlos. Čerstvý držiteľ Odznaku za tankový boj bol preradený k novozniknutému 503. ťažkému tankovému práporu. V Putlose na neho čakal tank Tiger, legendárny 57-tonový postrach všetkých tankových posádok. Okrem bezkonkurenčného kanónu ráže 88 mm sa mohol pochváliť aj mohutným pancierom.

Pri súboji Tigra a sovietskeho tanku tanku typu T-34/76 jasne dominoval Tiger, preto na zničenie jedného Tigra vysielali sovietski velitelia minimálne štyri tanky, pričom predpokladali stratu minimálne dvoch až troch T-34/76.

Tank Tiger
Zdroj: Reuters

Knispel dostal tank s číslom 101 v prvej rote. Na jar, 14. apríla 1943, odišiel 503. ťažký tankový prápor na front. Najvýznamnejšou operáciou, ktorej sa prápor zúčastnil, bola Operácia Citadela, známa tiež ako bitka pri Kursku. Cieľom nemeckých generálov bolo zničenie sovietskych jednotiek v kurskom výbežku.

503. ťažká tanková divízia pôsobila ako čierna ruka v sovietskych radoch. Uhádnuť, kto opäť vyvádzal na bojisku, nie je ťažké. Áno, Kurt Knispel. Počas bojov si pripísal, okrem iného, zničenie dvoch tankov T-34 na neuveriteľnú vzdialenosť dvoch kilometrov. Knispel bol za to odmenený Železným krížom II. triedy.

Po odpočinku bol 503. prápor vrhnutý do bojov o Charkov, kde sa stretol aj s anglickými tankami typu Churchill II., ktoré boli dodávané Sovietom. Odhaduje sa, že do konca roka 1943 prešiel Kurt Knispel minimálne 300 bitkami, v ktorých zničil 60 tankov.

Začiatkom mája vyšiel spravodaj Wehrmachtu, v ktorom bolo spomenuté aj Knispelovej meno. V tej dobu sa počet "ulovených" tankov prehupol cez stovku, celkom 101. Nezostalo len pri článku, bol tretíkrát navrhnutý na Rytiersky kríž a povýšený. Okrem toho bol 20. mája 1944 vyznamenaný Nemeckým krížom v zlate.

Presun na západný front

V júni Knispelová jednotka zmenila pôsobisko, bola presunutá do Francúzska. V oblasti Caen sa snažila zastaviť spojenecký postup, avšak nestačila na to. Bitka bola prehraná a fakt, že Knispel samotný v okolí mesta St. Lo zničil 23 amerických tankov typu Sherman, vývoj bitky nezvrátil.

Drvivá porážka u Caen znamenala ďalšiu reorganizáciu, jednotka sa stiahla a doplnila zdecimované stavy vojakov, 14. október zastihol Knispela už v Budapešti. Medzitým Sovieti nezaháľali a ich jednotky prekročili východnú hranicu Maďarska. A tank Tiger našiel konkurenta v podobe tanku Iosif Stalin (IS), pomenovaný po Josifovi Stalinovi.

Aj vďaka podpore nového technologického zázraku sovietskej konštruktérskej školy bola Červená armáda na nezastavenie. Situácia sa stala neudržateľnou a Nemci boli nútení sa po masívnom sovietskom útoku z 25. marca 1945 stiahnuť na Slovensko. Po dobytí Bratislavy 4. apríla sa nemecké jednotky stiahli na Moravu. Obrana sa rúcala ako domček z kariet.

Knispelov epilóg

Knispelová jednotka 28. apríla zvádzala každodennú klasickú šarvátku so Sovietmi, ktorých bolo v priebehu vojny tisíce. Avšak táto bola výnimočná. Výnimočná tým, že v nej padol jeden z najväčších vojakov Wehrmachtu, Kurt Knispel.

Historici dlho nemohli vypátrať miesto jeho posledného odpočinku. Podarilo sa im to až v roku 2013, kedy objavili Knispelovo telo v jabloňovom sade vo Vrbovci pri Znojme.

Existujú rôzne teórie, prečo Kurt Knispel zomrel. Jedna tvrdí, že zomrel na následok guľometnej dávky do oblasti brucha. Pri exhumácii tela bol však nájdený úlomok mínometnej črepiny v lebke. Čo živí teóriu o tom, že Knispel, napriek pravidlám, riadil streľbu tanku z otvoreného veliteľského poklopu.

Či tak alebo onak, meno Kurta Knispel zostane navždy synonymom pre tankové eso.

Ticketportal.sk