Musím byť pesimista, tvrdí Slovák, ktorý pristál na kométe

- Ján Baláž pracuje v oblasti vesmírneho výskumu už takmer 30 rokov
- V rámci misie Rosetta ktorá prednedávnom ako prvá v histórii ľudstva pristála na kométe mal na starosti pristávací modul Philae
- Desaťročná výprava ku kométe Churyumov-Gerasimenko stála 1,4 miliardy eur

 

Ako ste sa vlastne dostali k spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA)?
S ľuďmi, ktorí priamo pracujú v ESA, som sa zoznámil ešte počas práce na sovietskych satelitoch. Ja som začal v roku 1986, teda sme museli pracovať len na ruských satelitoch. Oni sami však začali neskôr zapájať aj západných vedcov a zbehlo sa to až tak, že sme robili na projektoch spoločne s Írmi a Nemcami. Keďže sme robili spolu asi šesť rokov, poznali sme sa veľmi dobre a postupom času nás začali volať, či nechceme spolupracovať na nejakých nových projektoch a podobne.

Tu však asi bude problémom, že Slovensko nie je priamo členom ESA.
Presne tak. To znamená, že my sme spravidla robili vždy iba nejakých subdodávateľov jednotlivých prác. Samozrejme sme spolupracovali aj na rôznych vedeckých publikáciách. Najväčším problémom však aj naďalej zostáva financovanie, pretože prístroje určené do vesmíru sú neuveriteľne drahé. V praxi to teda fungovalo tak, že oni dodali technológie a my pracovnú silu.

Predpokladám, že financie sú hlavným dôvodom, pre ktorý nie sme priamym členom ESA?
ESA funguje ako akýsi exkluzívny klub, v ktorom treba platiť členské. Aj misia Rosetta, ktorá stála 1,4 miliardy eur, bola celá financovaná z rozpočtu tejto agentúry, teda z príspevkov jej jednotlivých členov. Slovensko sa členstvu dlhodobo bráni, hoci okolité krajiny sú už dávno členmi, alebo majú minimálne otvorené prístupové rokovania. My sme v tomto taká biela škvrna na mape.

Práve misia Rosetta bola prvým veľkým projektom a je asi vaším najväčším úspechom kariéry. Napriek všetkým problémom s financovaním si na spoluprácu vybrali vás. Prečo?
(Smiech) Myslím si, že práve kvôli tomu, že už sme sa poznali z predchádzajúcich podobných aktivít. Ľudia teda vedeli, kto ako pracuje, kto je aký dôsledný, ako mu to ide, aký je puntičkársky pri dokumentácii okolo toho a podobne. Tieto veci sú veľmi dôležité.

To znie ako keby pri práci na vesmírnom výskume bolo toľko byrokracie ako v štátnej správe.
Všetko musí byť do detailov zmapované, otestované a zaznamenané. My totiž musíme byť takí profesionálni pesimisti. Nemôžeme niečo urobiť len tak, že veď to drží a malo by to fungovať. Musíme si vykresliť najhoršie situácie, aké sa môžu stať, či prístroj prežije teplotné extrémy, obrovské vibrácie a podobne. Iba tak je možné dosiahnuť úspech.

Ako ste sa dostali k práci na misii Rosetta, ktorá prednedávnom ako prvá v histórii ľudstva pristála na kométe?
Írska spoločnosť získala zákazku na jeden zo systémov Rosetty a keďže to bola pomerne malá skupina ľudí, rozširovali svoj tím a obrátili sa na ľudí, ktorých poznali. Preto som pomáhal aj ja. Pôvodne som sa kvôli tomu mal presunúť do Írska, no nakoniec sme sa nejako dohodli a časť práce som bol schopný robiť aj z Košíc.

V čom konkrétne teda spočívala vaša úloha?
Sonda pozostávala z dvoch častí. Prvou bol trojtonový modul Orbiter, ktorý niesol menšiu sondu s názvom Philae. Ja som pracoval na systéme, ktorý umožňoval tejto sonde oddeliť sa od veľkého modulu, dosadnúť na kométu a zároveň s Orbiterom komunikovať.

Takže ste v zásade celé dni sedeli za počítačom a programovali?
To nie. Práveže programovanie a celý softvér pripravovala ďalšia írska firma. Ja som pracoval na hardvéri, teda som mal na starosti technologickú stránku. Všetko som po detailoch skladal, montoval a dokumentoval. Najmä dokumentácia je veľmi dôležitá, pretože všetky operácie musia byť vystopovateľné, aby bolo jasné, kto čo urobil v prípade, že by nastala nejaká chyba.

Pri takýchto drahých projektoch asi na chyby naozaj nie je priestor.
No to určite nie a predsa nešlo všetko podľa plánu. Problém s kotviacimi harpúnkami na pristávacom module rozhodne zabránil ešte úspešnejšiemu výsledku. Neviem však, či teraz hľadajú nejakého vinníka, alebo čo sa deje ďalej.

Ak by sme sa ešte vrátili k vašej práci, ako vyzeral váš bežný pracovný deň počas prípravy misie Rosetta?
Hlavné práce, samozrejme, prebiehali v Írsku, čiže ja som tam chodieval na také jedno- až dvojmesačné pracovné pobyty. Býval som priamo na univerzite, takže som jednoducho ráno prišiel do laboratória a začali sme na našich projektoch pracovať. Viete si to predstaviť ako rôzne obyčajné činnosti, montoval som súčiastky, pájkoval, testoval letový model a podobne.

Rozhovor s Jánom Balážom je súčaťou špeciálu, ktorý vydali Hospodárske noviny - Slováci, ktorí menia svet.