Nielen v kostoloch sa často rozpráva príbeh starozákonného hrdinu Gedeona, mohutného muža až slepej viery. Hrdinom a vojvodcom sa stal vlastne náhodou, podľa knihy Sudcov mu Pán po anjelovi zoslal správu, že má oslobodiť izraelské kmene od krutej vlády Madiánčanov.
Gedeon zostavil armádu v počte 32-tisíc bojovníkov, lenže to bolo stále zúfalo málo, v madiánskom tábore na nich čakala viac ako štvornásobná presila. V tej chvíli sa Gedeon uchýlil k nesmierne prekvapivému ťahu.
Drvivú väčšinu vojakov poslal domov (podľa Biblie pochopiteľne na radu Najvyššieho) a nechal si iba tri stovky, ktorým najviac dôveroval. V noci potom obstúpili nepriateľský tábor a namiesto nenápadného útoku, ako vtedy bývalo zvykom, spustili najväčší rámus, akého boli schopní. Trúbili na rohy, kričali vojnové pokriky, mávali planúcimi pochodňami.
A malo to neuveriteľný účinok - prebudení Midjánci v hrôze, že sa na nich valí presila, prepadli úplnému chaosu, bili sa navzájom, bezhlavo utekali všetkými smermi a vojsko sa úplne rozpadlo. Izraelčania zvíťazili prakticky bez boja.
Gedeonov príbeh môžeme síce tradične chápať ako skúšku úplnej oddanosti Pánovi, ktorý mu sľúbil víťazstvo a Gedeon napriek ohromujúcej presile nezapochyboval. Ale môžeme ho čítať aj inak - ako jeden z najstarších príkladov úspešne riadenej dezinformácie v dejinách.
Ukojenie pocitu bezpečia
Meče by Gedeonovi boli nanič, tak použil inú, mocnejšiu zbraň. Obyčajný ľudský strach. Ten funguje úplne spoľahlivo, v histórii máme desiatky príkladov. Vydesená armáda sa dá na útek, hoci by s chladnou hlavou nemala s protivníkom veľkú prácu. Po Gedeonovi použili rovnakú taktiku napríklad husiti.
Príbeh o tom, ako mocná vojnová pieseň Kto sú boží bojovníci zaháňala na ústup cisársku presilu, pozná vďaka Palackému a Jiráska každý školák. Vydesené obyvateľstvo ľahko uverí, že za najrôznejšie útrapy od morovej epidémie po chudobu môže nepopulárna etnická menšina, a je len otázkou času, kedy príde výbuch násilia. O tom sa opakovane presviedčali európski Židia od stredoveku po holokaust.
A v predvolebnom boji dvoch prezidentských kandidátov stačí rozoslať hromadné e-maily o tom, že jeden z nich chce do krajiny priviesť hordy krvilačných migrantov odniekiaľ z púšte. Je jedno, že je to dokonale absurdné, všetci máme v čerstvej pamäti, ako to pred pár rokmi zafungovalo.
"Vojnová" dezinformácia však nemusí len desiť, jej cieľom môže byť naopak nepriateľa uchlácholiť.
Najznámejší príklad pochádza zo starého Grécka a pozná ho každé dieťa. Presne takto fungoval trójsky kôň, ktorého Gréci darovali Trójanom údajne na dôkaz prímeria, čím do mestských hradieb vpašovali elitnú armádn...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.