Firma, ktorá stvorila symbol dnešných štyridsiatnikov

V minulých častiach nášho seriálu História firiem sme sa pozreli na históriu značiek Samsung, Motorola a Nokia. 

Aká by to bola ešte v minulom desaťročí domácnosť bez aspoň jedného elektrospotrebiča Sony? Či už išlo o televízor alebo starú známu hi-fi vežu, tieto kúsky elektroniky neoddeliteľne patrili do našej výbavy. Dnes je však silnejšia konkurencia. Ako sa Sony vyšplhala na vrchol? 

Po skončení Druhej svetovej vojny sa Japonsko stavalo na nohy. V roku 1945 založil v priestoroch obchodného domu muž menom Masaru Ibuka obchodík s elektronikou. Mal osem zamestnancov a ešte v tom istom roku sa k nemu pridal Akio Morita. Vznikla spoločnosť Tokyo Tsushin Kogyo, teda Tokijská telekomunikačná spoločnosť. A hoci dlhšiu dobu premýšľali nad zmenou názvu, až o dvanásť rokov neskôr sa rozhodli premenovať na Sony.

Tech

Tento telefón môžete zaradiť do užšieho výberu

​Dlho totiž hľadali slovo, ktoré by malo trochu medzinárodnejší „cveng“ a dobre by vyznelo v rámci marketingu. Nový názov vychádza z latinského pomenovania zvuku, teda „sonus“. Zároveň ho spojili s pomenovaním „sonny“, teda mladý chlapec, synáčik, ktoré sa vtedy (i dnes) používalo v Amerike.

Výraz „sonny boys“ sa zároveň vtedy usadil v Japonsku ako celkom zaužívané slovné spojenie. Označovalo chytrých mladých chlapcov, za ktorých sa Ibuka a Morita rozhodne považovali. Zrodil sa teda názov Sony.

Pri názve ešte zostaneme. Vyvolal totiž zmiešané i búrlivé reakcie. Na jednej strane nebolo vôbec bežné, aby mala japonská firma takýto medzinárodný, až americký názov. Tlačili ju, aby sa aspoň premenovala na Sony Electronic Industries, Sony Teletech a podobne.

Dvaja zakladatelia sa však nenechali zlomiť a zároveň presným názvom vymedziť svoje pôsobenie. Na druhej strane, Sony bolo napísané latinkou a nie tradičným japonským písmom, čo bolo tiež trochu poburujúce. S názvom Sony však boli skrátka dva zakladatelia spokojní a ako sa neskôr ukázalo, bol to dobrý ťah v rámci zahraničných trhov.