10.03.2018, 08:00

Digitálni domorodci? Veľa detí nevie viac, ako klikať a dotýkať sa

Deti s digitálnymi technológiami vyrástli a berú ich ako samozrejmosť.

Digitálni domorodci? Veľa detí nevie viac, ako klikať a dotýkať sa
Zdroj: Flickr

Deti sledujú videá, píšu si s kamarátmi alebo hrajú hry. Rodičia tak ľahko získajú dojem, že s technológiami vedia deti prirodzene pracovať a hodinami strávenými pred obrazovkami sa z nich stanú počítačoví experti. To je však omyl, píše iDnes.

Ako digitálnych domorodcov označujeme ľudí, ktorí majú prístup k technológiám a používajú ich už od detstva. Staršie generácie potom bývajú označované za digitálnych imigrantov, ľudí pôvodne zvyknutých na iné prostredie.

To vyvoláva pocit, že domorodci musia byť vo svojom svete úplne zbehlí, prsty im po dotykových obrazovkách len kmitajú a rodičia ani nestíhajú sledovať, čo to všetko robia.

Prirodzene navigujú telefóny a tablety, ktoré nikdy nedržali v ruke a rodičia žasnú. Lenže to ešte z dieťaťa IT experta nerobí, väčšina podobných zariadení je totiž naprogramovaných k jednoduchému a intuitívnemu ovládaniu.

"To je veľmi podobné ako povedať, že doma máte vrcholového bežca, pretože si každý deň po škole pobehuje po vonku. Je veľký rozdiel vonku pobehovať s kamarátmi alebo sa metodicky niečo učiť, rozvíjať sa a získavať nové zručnosti," vysvetľuje Silvia Zemanová, zakladateľka technologického klubu pre deti makeITtoday v Českej republike.

Digitálne zručnosti

Dieťa potrebuje získať digitálne zručnosti, s ktorými mu musí niekto pomôcť. "Digitálnymi zručnosťami sa myslí súbor kompetencií, potrebných k efektívnemu a bezpečnému využívaniu digitálnych technológií. O týchto zručnostiach sa dnes už hovorí ako o novej forme gramotnosti. Rovnako ako sa deti učia písať a čítať a zo všetkých asi nebudú spisovatelia, tak by mali byť vybavené digitálnymi zručnosťami, ktoré raz využijú takmer vo všetkých odboroch, pre aké sa rozhodnú. Naše skúsenosti sú zatiaľ hlavne s deťmi 8 až 12 rokov a u nich sa nám bohužiaľ potvrdzuje, že deti okrem spustenia a nahrania videa na YouTube alebo hrania hier už nič iné neovládajú. Nevedia zaobchádzať s počítačom, myšou, súbormi a už vôbec nie vysvetliť, ako technológie fungujú a napríklad si vedieť naprogramovať vlastnú hru," opisuje Silvia Zemanová.

Ako je to možné? Súčasné deti sú totiž zo všetkého najviac zvyknuté na ovládanie smartfónov a tabletov, ale práca s počítačovými súbormi alebo napríklad inštalácie programov sú im cudzie.

Tie už totiž nie sú až také intuitívne a deti často začnú narážať na problém, pretože nie sú na iné užívateľské rozhranie zvyknuté. Ich znalosti digitálnych technológií sú totiž hlavne pasívne.

"Pasívni užívatelia používajú nástroje - hry, aplikácie a programy, ktoré vytvoril niekto iný. Veľmi často sú technológiami ovládaní. Naopak aktívny užívateľ je schopný porozumieť, na akých princípoch tieto nástroje a technológie fungujú a formovať ich, spoluvytvárať ich a byť schopný posúdiť riziká," osvetľuje Zemanová, ktorá v prostredí IT firiem pracuje už niekoľko rokov.

Nejde len o programátorov

Na vzdelávanie detí v oblasti digitálnych technológií myslí aj školstvo, ale tam je to vzhľadom k finančnej náročnosti technológií a ich rýchlemu vývoju prinajmenšom zložité.

Mnohé školy vynechávajú výučbu informatiky tým, že nechajú deti hrať hry a surfovať po internete, na iných sa nájde čas iba na výučbu konkrétnych programov a ich funkcií, ale deťom sa už bližšie neobjasňujú princípy fungovania. To je pritom podľa odborníkov zúfalo málo.

"Výučba programovania je povinná od 1. triedy ZŠ vo väčšine vyspelých krajín, zatiaľ čo u nás v Česku sme značne pozadu. Naša časová dotácia je jedna hodina týždenne na každom stupni, ale tam zďaleka nie je reč o programovaní, učí sa Word, Excel v lepších prípadoch. Stratégia Digitálneho vzdelávanie 2020 má niekoľko rokov meškanie a je zatiaľ v nedohľadne. Predstavte si, že by ste nikdy nestáli na lyžiach a prvýkrát by ste vychádzali lanovkou na zjazdovku a pýtali sa, čo máte zlepšiť. Začíname s deťmi úplne od začiatku," dodáva Zemanová.

Ďalej vysvetľuje, že digitálne zručnosti a programovanie sa nehodia len pre milovníkov matematiky a počítačov a budúcich IT špecialistov. Deti učia myslieť racionálne, rozkladať na jednotlivé logické kroky, vytvárať správne návody a popisy a rozumieť im.

To sú pritom skúsenosti, ktoré sa budú hodiť v podstate každému. Základy programovania sa deti učia vo vizuálnom programovacom jazyku Scratch, ktorý je pestrý, farebný a na prvý pohľad sa v ňom skôr hrajú.

Scratch je najrozšírenejší a najobľúbenejší programovací jazyk pre deti, ale často v ňom začínajú aj dospelí. Scratch má výhodu v tom, že je pre deti zaujímavý a vzbudzuje ich prirodzenú zvedavosť a kreativitu.

Kurzy programovania a digitálnych zručností navyše rozvíjajú aj soft skills (mäkké zručnosti, ako je komunikácia, spolupráca) a schopnosť obhajovať si svoje názory.

"Je veľký nedostatok nielen programátorov, ale akýchkoľvek profesií s technickým vzdelaním. To je všeobecne známy fakt. Náš cieľ ale nie je vychovať nových programátorov, náš cieľ je naučiť deti tvoriť-programovať, aby mohli naplno využiť potenciál dnešnej doby a samy si raz vybrať, v akom odbore a prostredie budú chcieť pracovať a znalosti uplatniť. Zoberte si, ako sa za posledných desať rokov zmenili všetky odbory, nielen tie technické. Deti, ktoré majú dnes okolo desať rokov, budú zastávať veľa pozícií, ktoré dnes ešte ani vôbec neexistujú," dodáva odborníčka.

Je informatika pre chlapcov alebo pre dievčatá?

V minulosti sme sa na niektorých slovenských a českých školách mohli stretnúť s praxou, že kým chlapci odchádzali na informatiku, dievčatá boli poslané na rodinnú výchovu. Mýtus o mužoch ako tých najpovolanejších pre prácu s technológiami už je našťastie skôr na ústupe.

"Samozrejme máme v triedach dievčatá aj chlapcov a baví ich to úplne rovnako. Bohužiaľ sa často stretávame so stereotypmi, že programovanie je záležitosťou chlapcov, takže si cestu musia dievčatá presadiť a prehovoriť rodičov alebo to vidia u starších súrodencov a nadchne ich to," uzatvára Silvia Zemanová.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.