17.01.2012, 00:00

Spiace mesto pre deti, ktoré nespia

Existuje kritická veková hranica, keď sa pri deťoch láme chuť čítať alebo nečítať. Dieťa vyrastá z rozprávok a príbehov, ale smäd po vzrušujúcich, dobrodružných i fantastických dejoch v ňom pretrváva.

Daniel Hevier.archív

Keď ho nedokáže uspokojiť literatúra, hľadá tieto ingrediencie v iných médiách (počítačové hry, hudba, video, internet), prípadne nedovolených prostriedkoch. Práve preto písať pre túto kategóriu od 10 do 15 rokov je nielen veľmi náročné, ale aj záslužné. Napokon, decká v tomto veku vytiahli na svetlo sveta Harryho Pottera. Český spisovateľ a cestovateľ Martin Vopěnka má dva dôležité predpoklady: je sám úžasnou osobnosťou, zocelený vonkajšími i vnútornými cestami, a otec štyroch detí. Kniha, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade, Spiace mesto, má tiež štyroch detských hrdinov. Slovo hrdina je namieste, pretože deti musia naozaj prekonať heroickú púť. Vo svete, v ktorom sa kniha odohráva, totiž zaspia všetci dospelí, ktorí sú rodičia. Tí, čo ostali bdieť, tí bezdetní, sú buď bezradní, dobráci alebo gauneri. Je to fikcia, ktorá je však celkom dôveryhodná, a je natoľko nosná, že by som sa nečudoval, keby sa už písal scenár budúceho úspešného filmu. Táto idea je taká geniálna a novátorská, že by sama osebe veľa utiahla. Ale próza má aj iné benefity: je napísaná zručne, ale pritom nie povrchne, číta sa rýchlo a hladko, ale nie je bezmyšlienkovitá. Aj vonkajškovo je kniha veľmi prítulná, komunikuje s dieťaťom obrázkami i grafickou úpravou. Jednoducho, podarila sa kniha, ktorá v literatúre pre staršie deti chýbala.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.