Film bežal mimo súťaže v osobitnom programe. Pred premiérou filmu v Sarajeve 14. februára a Záhrebe 17. februára sa okolo filmu vytvorila extrémne horúca pôda. Premiéra v Belehrade ešte nie je jasná. Jolie ani Brad Pitt sa nikdy netajili sympatiami k moslimskej krajine a Jolie sa snaží vojnu v Juhoslávii vidieť objektívne.
K veľkofilmu za 13 miliónov dolárov, začínajúcemu sa v roku 1992, si napísala aj scenár. Ide o love story medzi moslimskou maliarkou a srbským vojakom. Srbské médiá osočili americkú star, že jej film o Bosne je „plný klamstiev“. Význačný srbský režisér Emir Kusturica, narodený v Sarajeve, povedal, že ide o propagandu typickú pre hollywoodsku továreň na klamstvá. Srbi ďalej tvrdia, že Jolie chce pomocou filmu zničiť srbské enklávy v Bosne (Republika Srpska). V prvej časti filmu však o propagandu nejde.
Srb Danijel (Goran Kostić) je síce srbský vojak, ale stará sa veľmi ľudsky o Moslimku Alju (Zana Marjanović), odvlečenú srbskou soldateskou do internačného tábora. Danijel ju chráni, aby ju ostatní srbskí vojaci neznásilňovali alebo nezabili. Je to vojak, ktorý vidí vojnu kriticky.
Je o masovom znásilňovaní, terore proti civilnému obyvateľstvu a brutalite vôbec možné rozprávať pomocou love story, pomocou metafor vypožičaných z Rómea a Júlie? Jolie sa snaží vymaľovať obraz architektov teroru spravodlivo. Nejde jej len o vojnový film, nejde jej len o veľké divadlo násilia. Otec Danijela je napríklad nacionalistický srbský generál (Rade Serbedžija), ktorého rodinu vyhladili v roku 1944 Bosniaci. Možno práve preto, že Jolie je medzinárodná hviezda, hrdinka akčných filmov a hier, sexsymbol Ameriky, matka veľkej rodiny a angažuje sa v pomoci utečencom, má jej film o vojne v Juhoslávii postarané o kontroverzné prijatie. Jolie totiž v sebe spája povesť star s podradným americkým filmovým tovarom, so slávou a s politikou... a takú ženu nie je možné podceňovať.
Vo svojom režijnom debute zostáva proamerická. Na konci filmu bombardujú americké vojenské stíhačky srbské postavenia a režisérka nám sugeruje, že to inak nejde. Zrazu je film jednoduchý, stáva sa agitkou. Nuž, zasiahnite proti vrahom tohto sveta vojensky a svet bude lepší. Film Angeliny Jolie sa stal vo svojom závere, bohužiaľ, reklamou pre vojenskú intervenciu a politickou propagandou.
Moslimskí bojovníci, ktorých Angelina Jolie postavila do ružového svetla ako vlastencov obhajujúcich svoju krajinu, sa dostávajú do pozície teroristov vo filme filipínskeho režiséra Brillanta Mendozyho Zajatec, ktorý zatiaľ patrí k najsilnejším filmom medzinárodnej súťaže. Skupinu turistov, medzi nimi Američania, Číňania, kresťanskí misionári a francúzska sociálna pracovníčka (Isabelle Huppert), chytia na bielom pobreží modrého mora a odvlečú do vnútra filipínskych pralesov na juhu krajiny.
Film bol natočený podľa skutočných udalostí roku 2001 a 2002 v ťažkých podmienkach a ukazuje nielen boj o prežitie kresťanstva proti organizovanej sile islamu, ale aj proti sile prírody. Rukojemníci vo filme majú dovolené požiadať pomocou mobilov vlády svojich krajín o zaplatenie výkupného. Len čo sú peniaze na účte, veliteľ (ide zrejme o skutočného tzv. Veliteľa Robota extrémistickej separatistickej bojovej skupiny Abu Sayyafa) nechá rukojemníkov vyviesť z lesa do civilizácie. Po viac ako roku filipínska armáda konečne postrieľa separatistickú skupinu a zvyšných rukojemníkov oslobodí. Zajatci celý čas trpia pocitom, že filipínskej armáde ani jednotlivým vládam nejde ani tak o uväznených, ako o to, aby bola zničená moslimská bojová skupina.
Pozoruhodné sú scény, keď vzbúrenci privedú rukojemníkov do miestnej školy ako „cudzincov na výlete“ a deti im mávajú. Alebo scény, kde sa ukazuje, že nábor detských vojakov do skupiny teroristov prebieha veľmi tvrdo.
A do tretice – vynikajúci dokument Danyho Chou Zlatá driemota, uvedený vo svetovej premiére v sekcii Medzinárodné fórum mladého filmu (podobne ako vlani filmy Dom a Nesvatbov), nás zavedie do sveta zlatých čias kambodžskej kinematografie, keď sa vo veľkom nakrúcali filmy so spievajúcimi, bojujúcimi a tancujúcimi hrdinami. A publikum mohlo sladko driemať, zatiaľ čo skupina komunistov a teroristov pripravovala revolúciu. Jednou z kambodžských hviezd vo filme je dnes sedemdesiatročná Dy Saveth, ktorá musela v roku 1975 pred Červenými Khmérmi utiecť do Hongkongu. Alebo režisér Ly You Sreang, ktorý utiekol do Francúzska a montoval štartéry áut pre Citroën. Po roku 1975 nastávajú deportácie, ničenie filmov i kín. Filmové hviezdy sa stávajú prežitkom buržoázie, proti ktorým je potrebné tvrdo zasiahnuť.
Berlínske filmy zatiaľ ukazujú, že staré jazvy nie sú zacelené a vznikajú nové. Jedna separatistická skupina skončí a iná sa objaví. Nie je pokoj ani mier. História sa opakuje.
Radovan Holub, Berlín (Autor je programový spolupracovník MFF Bratislava)