A Burian bol, koniec koncov, maliar. Mám na mysli knihy z praveku nášho detstva. Pamätáme si na prvú knihu, ktorú nám prečítali, ktorú sme držali v rukách, ktorá nám utkvela v mysli na celý život. Pre mňa to bola asi kniha dánskeho spisovateľa Jensa Sigsgaarda Keď bol Paľko sám na svete. Ale čerta som sa vtedy staral o to, že tú knihu niekto napísal. Pre deti nie je autor dôležitý, myslia si, že knihy prichádzajú samy od seba, tak ako rožky ako kakao. Neskôr som zistil, že autor knihu napísal v roku 1942 a v origináli sa volala Palle alene i Verden. Bola to tenulinká knižočka, ba iba zošit. Zato dej bol fascinujúci. Malý Paľko sa raz ráno zobudil a zistil, že je sám na svete. Zmizli rodičia, kamaráti, všetci ľudia. Veľmi si ďalej nepamätám, ale v mysli mi ostal jeden obraz: Paľko naštartoval lietadlo a vzlietol na ňom. Neviem ani, ako sa knižočka skončila. Marí sa mi, že sa Paľko prebudil a zistil, že sa mu to celé iba snívalo. To sú celí dospelí. Všetky vysvetlenia fantastických udalostí zvalia na sen. A zatiaľ čo sa hrdina mojej prvej knihy zo sna prebudil, ja som sa po prečítaní tejto knihy do sna prepadol. Už nikdy som sa nezobudil zo sna, ktorý predstavujú knihy, texty, písmená, abecedy, príbehy... A tak som sa stal spisovateľom. Vlastne aj za to, že tu teraz píšem tento stĺpček, môže Paľko a iné knihy môjho praveku.