Cigán. Inak sa mu kedysi ani nepovedalo. Človeku s tmavšou pleťou poniektorí ožrani v parlamente ešte ani dnes neprídu poriadne na meno. A už ho hádžu spolu s ostatnými do vreca, kam by podľa kritérií neprispôsobivosti a arogancie vlastne mali patriť sami. Aj Rómovia, najväčšia slovenská menšina, majú nejedno nelichotivé pomenovanie pre bielu majoritu, ktorým nás všetkých strkajú do jedného vreca naraz s prehnitými policajtmi, mafiánmi aj teroristami. Taký „gadžo“ neoznačuje v rómčine len belocha, ale zvykne sa ním napríklad nazývať aj človek neokrôchaný či zaostalý. Inými slovami „sedlák“, ako svojim rodákom radi hovorievajú prisťahovalci v našej najväčšej dedine na Dunaji. Akoby sme všetci neboli dávnymi emigrantmi z našej spoločnej ázijskej pravlasti.
Dobré mravy tunajších funkcionárov naposledy rozhorčil názov nového slovenského filmu, keď rozhodnutím svojho vedenia trafene zagágala Železničná spoločnosť Slovensko. A tak pre prípad, že by sme sami nezvládali zatvárať pred rómskou problematikou oči, rozhodli sa naše pohľady vo vlakových vozňoch uchrániť od propagačných plagátov k filmu Cigán. Citlivé povahy by predsa do kupé s Cigánom iste ani nenastúpili, nehovoriac o precítených národniaroch clivo spomínajúcich na presné a pravidelné odchody transportov do koncentráku v Dachau. A pritom film Cigán, ako jeden z toho mála, čo sa tu natočilo od pádu proletárskeho systému, prináša záblesk nádeje nielen jeho autorom a našej kinematografii, ale snáď aj empatickému divákovi či nespokojným spoluobčanom. Málokedy sa nám totiž naskytne príležitosť poznať svet z pohľadu zaznávaného etnika vo východoslovenských osadách, hoci rozhodne zaujímavejšie by bolo vidieť, ako celovečerný film na Slovensku raz natočí prvý Róm. Možno film o nás, bielych, možno o Rómoch, a možno o úbožiakoch z krajín tretieho sveta v našich utečeneckých táboroch. Slovenskom však pretečie ešte veľa povodní, kým sa tak naozaj stane a my sa dovtedy musíme uspokojiť s deformovaným uhlom pohľadu spoza kamery v našich rukách. Aby sme sa aspoň na chvíľu pokúsili pochopiť, ako sa na vec pozerajú naši černejší susedia. Verte, oni to vidia poriadne čierne.