Táto kniha sa volá Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových a napísal ju Jonáš Záborský. Písal ju 20 rokov a vyšla až 136 rokov po dokončení. Ešteže tak! Lebo nielen Záborského diela ostávajú podnes v rukopisoch v archívoch, ale aj mnohé diela ďalších mnohých slovenských spisovateľov. Takí sme my.
Nad touto knižkou sa zmilovalo vydavateľstvo Slovart a vydalo ju. Čítam si tento uchvacujúci dejepis: „Nemci nespali. Čím potešiteľnejšia sa ukazovala budúcnosť pre Slovákov, tým väčšmi žurili, podozrievali, žalovali, vrešťali, že sa krivda deje Bohu a Kristu, násilstvovali, opeť a opeť zbrane sa lapali, valné výpravy vojenské do Moravy podnikali.“ To je jazyk! Naše decká sa vzrušujú nad pánmi prsteňov, ale tu je mytológia z našich bojísk a krovísk, krv, pot, slzy. A to všetko vyrozprávané dýchavičným, exaltovaným jazykom Jonáša Záborského.
Samozrejme, medzitým naša historiografia nespala, všeličo zo Záborského tvrdení je dnes nepresné, chybné, subjektívne, ale to v tomto prípade nie je ani dôležité. Tento dejepis písal básnik a rečník a viac ako historické fakty podáva jazyk slovenský, ktorý sa zbavil mnohých slov (napríklad krásne žuriť), ale zato sa obohatil skvostami typu „je to o tom, babenka, fúúúha!“ Náš Jonáš teda priplával v bruchu veľryby, ktorú predstavuje táto knižisko, a ja sa iba obávam, že stroskotá na pultoch našich kníhkupectiev nepovšimnutý. Veď kto dá za hrubú, hodnotnú knihu až 24,90 eura!