Zrazu niečo v autorovi skrsne. Krásne slovo – skrsnúť. Niečo zakrsnuté sa rozvinie do krásy, s ktorou má skrsnutie niekoľko spoločných hlások. Skrsnutá krása. Aj vo mne pred pár dňami skrsla myšlienka – napísať knihu o skupine TEAM, ktorá patrí k môjmu životu: aspoň tomu textárskemu.
Uvedomil som si, že termín je šibeničný, priam nereálny, pretože TEAM začína svoje rozlúčkové turné začiatkom mája. Dovtedy treba knihu napísať, zhromaždiť fotografie, nájsť sponzora, redigovať ju, vytlačiť a previezť na miesta koncertov. Ale už som si u seba zvykol na tieto šibeničné termíny. Hovorím si – kedy, ak nie teraz. A samoľúbo dodávam – kto, ak nie ja. Som súčasťou skupiny, mám dôveru hudobníkov, a zároveň mám odstup. Nijaké okiadzanie, ale ani nijaké senzačnosti a bulvár.
Dá sa napísať hlboká kniha z prostredia rockovej muziky? Pokúsim sa o to. Zapojil som všetkých, čo s TEAM-om mali kedy čo do činenia, technikov, zvukárov, fanúšikov, manažérov, členov súčasných i bývalých... Peter Nagy si spomenul, ako chalanom z TEAM-u požičal kostýmy na prvú Bratislavskú lýru. Zrazu vzniká niečo, čo presahuje úžitkovú knihu o jednej kapele. Vzniká príbeh ľudí, ktorí svojimi skutkami ovplyvnili desaťtisíce ľudských osudov. Teším sa, že z ničoho, z jediného chimérického nápadu, môže vzniknúť možno Niečo.