Stavy ruských jednotiek v polárnych končinách pri Nórsku klesli na menej ako pätinu počtu vojakov, ktoré mali pred rozpútaním vojny Ruska proti Ukrajine, uviedol veliteľ nórskych ozbrojených síl podľa agentúry Reuters.
Takéto oslabenie ruských síl podľa nórskeho generála svedčí o tom, že ruský prezident Vladimír Putin si veľmi dobre uvedomuje, že Severoatlantická aliancia nijako neohrozuje Rusko.
Nórsko, ktoré je členom NATO, má hranicu s Ruskom o dĺžke necelých 200 kilometrov. Škandinávska krajina tak susedí s polostrovom Kola, kde sa nachádza množstvo ruských jadrových zbraní a tiež Severná flotila s jadrovými ponorkami, podotkol Reuters.
Generál Eirik Kristoffersen dnes po stretnutí so svojimi náprotivkami z členských krajín NATO v Osle povedal, že Putin "veľmi dobre" vie, že NATO nijako neohrozuje Rusko.
"Na našej hranici s Ruskom zostáva možno 20 percent alebo ešte menej (ruských) síl, než tomu bývalo pred 24. februárom 2022," povedal na tlačovej konferencii s pripomienkou dátumu, kedy Putin vydal rozkaz k agresii voči susednej krajine.
"Ak by (Putin) veril, že ohrozujeme Rusko, nemohol by presunúť svojich vojakov na Ukrajinu, aby tam viedol vojnu," dodal Kristoffersen.
Tento vzorec ruského správania platí aj voči susednému Fínsku po tom, čo v apríli vstúpilo do NATO, poznamenal k veci predseda Vojenského výboru NATO Rob Bauer.
Fínsko a Rusko zdieľajú hranicu dlhú približne 1 300 kilometrov, pričom ruské jednotky pozdĺž tejto hranice oproti predvojnovému stavu oslabili obdobne ako na hranici s Nórskom.
"Rusi vedia, že NATO nie je hrozba, pretože na nich nemáme v úmysle zaútočiť. Inak by na pristúpenie Fínska (do aliancie) reagovali úplne inak," povedal holandský admirál Bauer na tlačovej konferencii. Rusi podľa neho síce o hrozbe NATO hovoria, ale fakticky sa správajú inak.