Nielen Rusko, ale aj Ukrajina čelí hlbokej demografickej kríze, ktorú vojna ešte akcelerovala. Smrť tisícov mladých mužov na fronte, masová utečenecká vlna, extrémne nízka pôrodnosť a starnutie populácie spôsobí, že napadnutá krajina do polovice storočia príde až o tretinu obyvateľov.
Počet obyvateľov Ukrajiny sa postupne znižuje už od polovice deväťdesiatych rokov, vojna však pesimistické prognózy demografov ešte zhoršila. Špecialisti z Inštitútu demografie a sociálnych vied M. V. Ptuchi v júni došli k záveru, že na Ukrajine po roku a pol vojny zostáva 37,6 milióna ľudí. Ak vojna v dohľadnej dobe skončí, bude ich začiatkom na budúci rok o štyri milióny menej.
Ukrajinskí utečenci v Poľsku rok po vojne:
Štyri scenáre
Dlhodobejšie vyhliadky nie sú oveľa lepšie. Marcová štúdia vypracovaná demografmi EÚ prišla so štyrmi scenármi. Podľa toho najoptimistickejšieho Ukrajina počas tridsiatich rokov príde „len“ o 21 percent obyvateľstva. Pokiaľ sa vojna pretiahne na viac ako päť rokov a utečenci vo veľkom zostanú za hranicami, bude to dokonca o 31 percent.
„V nasledujúcich desaťročiach sa pokles populácie zdá nevyhnutný. A to aj v prípade, že vojna bude krátka, Ukrajina sa rýchlo zotaví a stane sa cieľovou krajinou pre medzinárodných migrantov,“ konštatuje štúdia operujúca s tým, že Ukrajina má teraz oficiálne 43,3 milióna obyvateľov.
Nad budúcnosťou krajiny statočne vzdorujúcou agresii mocného suseda tak visí rad ťažkých otázok. Kto sa bude podieľať na povojnovej rekonštrukcii? Kto bude pracovať a platiť dane? Dokáže sa rýchlo starnúca krajina postarať o rozrastajúce sa rady dôchodcov?
Masová emigrácia
Aj keď Ukrajina a jej západní spojenci Rusko porazia, môžu dosiahnuť iba Pyrrhovo víťazstvo. Z Ukrajiny sa stane oslobodená, ale prázdna krajina neschopná obnoviť svoje hospodárstvo,“ predpovedá analytik Alex Little z amerického think-tanku Cato Institute.
Najväčším kameňom ťahajúcim populačnú krivku ku dnu je masová emigrácia. Ruská invázia vlani vyvolala najväčšiu utečeneckú vlnu v Európe od druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že v EÚ sa teraz nachádza päť miliónov ukrajinských utečencov, ďalší milión je na území Ruska.
Väčšinu utečencov tvoria mladé ženy a deti a vôbec nie je isté, či sa niekedy do vlasti vrátia. V dlhodobej miere je k tomu podľa európskych štúdií pevne rozhodnutých 35 percent utečencov, zhruba rovnaké percento je odhodlané v hostiteľskej krajine zostať a na Ukrajinu už len dochádzať.
„Obávam sa, že u odrastenejších ľudí je návrat nereálny. Pokiaľ absolvujú vyššie vzdelanie, tak s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú. Keď získajú diplom európskeho typu, je to pre nich priepustka na európsky pracovný trh s úplne inými platmi,“ uviedla koncom mája ukrajinská demografka Ella Libanovová pre portál Európska pravda.
Európa z toho môže ťažiť - napokon ukrajinská vlna podľa posledných správ spôsobila, že počet obyvateľov Nemecka po rokoch útlmu vlani narástol o 1,3 percenta. Ukrajina však prichádza o podstatnú časť zdroja populačného rastu: nielen státisíce detí, ale aj mladé ženy schopné priviesť na svet novú, povojnovú generáciu.
Prepad plodnosti
S tým je spojený ďalší problém: hlboký prepad plodnosti v čase vojny. Ako je známe, demografi pre zachovanie reprodukcie určili koeficient 2,1 dieťaťa na ženu. Na Ukrajine to rok pred inváziou bolo 1,2, na tento rok demografi predpovedajú katastrofálnu hodnotu 0,7.
Pokiaľ konflikt čoskoro skončí a muži sa vrátia z frontu k rodine, miera pôrodnosti zrejme čiastočne vyskočí. Na zvrátenie negatívneho trendu to však stačiť nebude. Prognózy OSN predpokladajú, že v polovici storočia bude mať Ukrajina asi 30 až 35 miliónov obyvateľov - teda zhruba o desať miliónov menej ako dnes.
„O nejakom baby boome si nechajte len snívať. To je nereálne, pretože dnes je antikoncepcia oveľa dostupnejšia. Rodiny dnes necítia takú veľkú potrebu mať deti. Na uspokojenie biologickej túžby reprodukcie, aby po vás niekto zostal, ľuďom obvykle stačí jedno dieťa. Druhé dieťa už predstavuje veľké riziko chudoby,“ vysvetľuje Ella Libanovová.