Nemožno sa čudovať, že v takejto atmosfére jedna aj druhá strana iba čakajú na to, ako "podpichnúť" svojho oponenta. Majstrovský kúsok sa prednedávnom podaril izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi, ktorý vyzval francúzskych židov na emigráciu do Izraela. "Navrhujem všetkým židom, aby prišli do Izraela, ale pre židov z Francúzska to je absolútne nevyhnutné a mali by emigrovať okamžite," vyhlásil Šaron pred dvoma týždňami. Podľa izraelského premiéra nie je Francúzsko pre nich bezpečné, najmä v súvislosti s prudkým rastom moslimskej komunity. "Vo Francúzsku sa šíri bezuzdný antisemitizmus," uviedol Šaron. Je pravda, že vo Francúzsku čoraz častejšie dochádza k útokom na židovské symboly - od hanobenia cintorínov až po hádzanie "molotov kokteilov" do synagóg. Drvivú väčšinu týchto incidentov majú na svedomí mladí moslimovia pochádzajúci zo severnej Afriky. Svoj antagonizmus voči všetkému židovskému si priniesli do Európy pred rokmi už ich rodičia. Vo Francúzsku žije najväčšia židovská i moslimská komunita v Európe - židov je okolo 600 000 a moslimov asi päť miliónov. Nemožno sa teda čudovať, že krajina sa stala aj ich najfrekventovanejším bojiskom. Za prvý štvrťrok 2004 zaregistrovali vo Francúzsku 67 antisemitských činov.
Šaronova výzva neprišla len tak z "jasného neba". Na francúzskych židov sa obrátil iba pár dní po tom, čo celé Francúzsko šokovala správa, že arabskí výrastkovia prepadli vo vlaku mladú židovku, okradli ju a na telo jej načmárali hákové kríže. Na túto udalosť okamžite pobúrene reagoval prezident Jacques Chirac i predstavitelia vlády. Tým si však "zavarili" na peknú blamáž - neskôr sa ukázalo, že žena si všetko vymyslela. Minulý týždeň ju preto parížsky súd odsúdil na štyri mesiace podmienečne. Okrem tejto historky mala však izraelská vláda v dobrej pamäti aj vážnejšiu udalosť, ktorú Francúzom nemohla zabudnúť. Napriek výzvam Tel Avivu francúzska delegácia v júni navštívila palestínskeho vodcu Jásira Arafata, ktorého sa Šaron snaží úplne izolovať.
Vyvrcholením najnovšej roztržky medzi Parížom a Tel Avivom bol minulotýždňový príchod dvoch stoviek francúzskych židov do Izraela. Na letisko ich prišiel privítať osobne premiér Šaron. Namiesto ďalšej eskalácie však došlo na slová zmierenia. "Problém antisemitizmu vo Francúzsku by sa nemal zveličovať," uviedol nový prišelec Roger Altal. On, aj všetci noví francúzski prisťahovalci, zdôrazňovali, že príchod do Izraela neovplyvnila Šaronova výzva. "Rozhodli sme sa odísť preto, že sme nakoniec našli odvahu uskutočniť náš sen. Antisemitizmus, ktorý naozaj existuje, v našom odchode nezohral žiadnu rolu," uviedla Karinne Liltiová. Tiež Šaron sa snažil zmierniť tón, keď ocenil kroky francúzskej vlády voči antisemitským prejavom a uviedol, že Paríž môže byť ostatným európskym krajinám vzorom. Príchod francúzskych židov to postavil do iného svetla: "Židia musia prísť do Izraela nie z dôvodu nenávisti alebo strachu, musia sa vrátiť, lebo toto je ich vlasť." Šaronova vláda sa v prvom rade snaží vyrovnať s demografickým problémom Izraela. Zatiaľ čo židovských obyvateľov ubúda, arabská časť populácie rastie. Francúzsko je pritom dôležitým zdrojom "novej krvi" - zabezpečuje až 15 percent imigrácie do Izraela. Za uplynulé tri roky prišlo do krajiny z Francúzska 30 000 židov.
Paríž izraelskú "spiatočku" kvituje a uvoľnil prípravu Šaronovej návštevy vo Francúzsku, ktorú po najnovšom incidente zmrazil. Vzťahy medzi oboma štátmi však určite nezačnú byť bezproblémové - budú len vyčkávať na ďalšiu vhodnú príležitosť, ako ukázať rozdielnosť názorov.