Jeho vláda premýšľa podobne. Pohyb veľkého množstva utečencov je pre hostiteľskú krajinu často katastrofou. Neznamená to však, že sa nedá využiť.
Čad je napriek začínajúcim príjmom z ťažby ropy taký chudobný, že jeho obyvatelia žijú rovnako zle ako Sudánci. Prílevu utečencov nijako nebráni, aj keď pre nich nemá žiadne peniaze. Žiada pôžičku na trojročný rozvojový program od Medzinárodného menového fondu.

Peniaze za utečencov
"Sme veľmi chudobná krajina a viac ako stotisíc utečencov nám spôsobuje katastrofálne problémy," hovorí minister financií Ahmat Sakhine.
Keby nemali utečencov, bolo by rokovanie oveľa ťažšie. MMF aj Svetová banka dlhé desaťročia blokovali rozvojovú pomoc tejto krajine, lebo je veľmi zadlžená. Šéf MMF Čadu odkázal, že skôr, ako začnú rokovanie o pôžičke, musí dať do poriadku verejné financie. Je však pravdepodobné, že vďaka utečencom krajina pomoc skutočne získa.
"Dohoda s MMF by Čadu veľmi pomohla, lebo by zároveň získal úľavu od západných veriteľov v rámci iniciatívy Vysoko zadlženej chudobnej krajiny (HIPC) a otvorili by sa peňazovody od darcov z Európskej únie," uviedla agentúra AP.
Tento rok už Čad získal pre utečencov zo Sudánu 60 miliónov dolárov, OSN preň žiada dvojnásobok. Veľa členov obávaných arabských milícií Džandžauí, ktoré útočia v sudánskom Dárfúre, je práve z Čadu a čadskí povstalci sú aj v dárfúrskych táboroch.
Sudánska vláda sa snaží prinútiť utečencov, aby sa vrátili do svojich dedín. Tí však odmietajú. Živiť ich nechce ani Čad. Je pravdepodobné, že na území nikoho zostanú dlhý čas.
Vzniká tak situácia, ktorá nie je neobvyklá. Podľa World Refugee Survey žije asi 7,4 milióna z dvanástich miliónov svetových utečencov už najmenej desať rokov v situácii, keď v ich krajine vládne kríza a hostiteľský štát nie je ochotný ich asimilovať.
Živoria v stálych táboroch a mestských getách. V tridsiatich ôsmich prípadoch je ich najviac v Afrike, kde tak žije 2,3 milióna utečencov.

Utečenec ako zbraň
Mnoho afrických krajín vrátane Ugandy, Alžírska a Kene ich drží v tesnej blízkosti hraníc ich domovskej krajiny, a používa ich ako nárazník proti prípadnému útoku. "Môžu svojich susedov vydierať v štýle: urobte to a to, lebo spustíme masívny exodus utečencov," hovorí expertka Stanfordovej univerzity Kelly Greenhillová.
Hostiteľské štáty sa podľa nej rovnako pokúšajú zveličiť počet utečencov na svojom území, aby získali väčšiu medzinárodnú pomoc.
"Vládam by sa mali poskytovať ďalšie peniaze pod podmienkou, že dajú utečencom väčšie práva a pokúsia sa ich asimilovať," povedala časopisu Christian Science Monitor riaditeľka programu pre utečencov a nútenú migráciu Karen Jacobsenová z Tufts University.
Emigranti podľa nej síce vytvárajú problémy, ale môžu tiež prispieť k hospodárskemu rastu. "Všetko záleží na tom, ktoré čísla sa použijú," hovorí Jacobsenová.
Sudánski učitelia v čadskom tábore Bahai založili napríklad základnú školu, kam chodili aj deti miestnych obyvateľov. "Ľudia nám dávali rôznu prácu, stavali sme domy alebo prali bielizeň, takže sme si mohli kupovať tovar na trhu," povedal denníku Boston Globe sudánsky utečenec, učiteľ Armini Tijany z Chartúmu. Táto situácia sa však prestáva páčiť niektorým Čadčanom. Začínajú sa sťažovať, že sudánski utečenci získavajú v humanitárnych agentúrach lepšie miesta a v porovnaní s miestnymi sa majú lepšie.