StoryEditor

Magna Charta položila základy našej ústavy

11.12.2007, 23:00
V dávnych časoch boli králi neobmedzenými vládcami nad životom a smrťou svojich poddaných a neexistovali pre nich prakticky žiadne zákony. To sa začalo meniť až začiatkom 13. storočia. Vtedy v Anglicku vznikla Magna Charta, predchodkyňa dnešných ústav.

"Je to jeden z najdôležitejších právnych dokumentov v histórii demokracie. Jej vplyv dodnes cítiť v Ústave Spojených štátov i ostatných západných demokracií," uviedol pre HN Greg Colley z Bodleianskej knižnice v anglickom Oxforde. Táto knižnica včera sprístupnila štyri vzácne rukopisy Magny Charty, ktoré verejnosť nevidela takmer osem storočí.

Baróni na ústavnom súde
Magnu Chartu, teda Veľkú listinu práv a slobôd, vydal v júni 1215 na nátlak mocnej šľachty anglický kráľ Ján Bezzemok. "Pramatka" všetkých moderných ústav výrazne oklieštila právomoci monarchov, posilnila šľachtu a mešťanov a oddelila cirkev od štátu. Zakotvila tiež body, ktoré sú nespochybniteľnou súčasťou dnešných zákonníkov. Zaručila napríklad základné práva na majetok a slobodnú voľbu biskupov a opátov. Prvýkrát bolo dodržiavanie zákonov kontrolované nezávislým výborom, predchodcom dnešného ústavného súdu. V prípade pochybností voči krokom kráľovského dvora rozhodoval o sťažnostiach špeciálny výbor, zložený z 25 barónov.
"Odkaz Magny Charty možno nájsť aj v českej alebo slovenskej ústave," povedal pre HN Erich Vlček z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Ide napríklad o nedotknuteľnosť osoby. Žiadny slobodný občan nemohol byť po zavedení Magny Charty prenasledovaný alebo zatknutý bez zákonného rozsudku. "Po uplynutí určitého času musel byť podozrivý predvedený pred sudcu alebo prepustený," dodal Vlček.

Šálka kávy na vzácnej listine
Kráľovská koruna nechala v 13. storočí zhotoviť niekoľko desiatok rukopisov Magny Charty. "Do dnešného dňa sa ich zachovalo 17, z toho štyri vlastní Oxfordská univerzita. Verejnosť má teraz jedinečnú možnosť vidieť na vlastné oči tento dokument, ktorý mal zásadný vplyv na vývoj ústavného práva," potvrdil pre HN Richard Ovenden, šéf špeciálnych zbierok Filozofickej knižnice Oxfordskej univerzity. Návštevníci britskej metropoly majú možnosť vidieť aj ďalšie dva rukopisy vzácneho dokumentu. "Britská knižnica v Londýne vlastní dve Magny Charty z roku 1215. Obe sú permanentne vystavené v Galérii Johna Ritblatta," uviedla pre HN Ruth Howletová z Britskej knižnice.
Jedna Magna Charta z roku 1297 je vystavená v budove austrálskeho parlamentu v Canberre. Austrálska vláda ju kúpila pred 55 rokmi za 12-tisíc libier, pričom jej cena desaťročiami narástla do astronomických výšok. Vlani však vláda oznámila, že hodnota jedinečného dokumentu klesla zo 40 miliónov dolárov na 15 miliónov. "Postaral" sa o to nepozorný historik, ktorý Magnu Chartu skúmal. Vylial na ňu totiž šálku kávy...

Dokument za 700 miliónov
Šancu získať jednu Magnu Chartu do svojej obývačky majú teraz aj Slováci. Na budúci týždeň sa do dražby aukčnej siene Sotheby´s v New Yorku dostane rukopis z roku 1297, ktorý bol päť storočí vlastníctvom šľachtického rodu Brudenellovcov z Cardiganu. V roku 1984 ho odkúpil miliardár Ross Perot, ktorý ho zapožičal Národnému archívu vo Washingtone. Teraz ho ponúka na predaj za 30 miliónov dolárov, teda necelých 700 miliónov korún.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
07. máj 2024 16:31