Drámu v Mumbaji prežilo aj niekoľko Slovákov. Na vlastné oči videli vyčíňanie teroristov i záchrannú akciu indickej polície.

Čo ste v osudný deň robili v Mumbaji?
Do Indie som prišla študovať na jeden semester. Študujem architektúru a semester sa nám začína siedmeho decembra v Ahmadabáde. Do Mumbaja som prišla iba na niekoľko dní, pozrieť si, ako sa mi bude mesto páčiť.
Kde ste boli v čase útokov?
Do Mumbaja sme pricestovali v stredu ráno o jednej, čiže vlastne v deň teroristických útokov. Cez deň sme sa prechádzali po meste, okrem iného sme boli na troch miestach, kde neskôr zaútočili teroristi. Večer, keď sa útoky začali, boli sme už v hosteli. Náš hostel Armáda spásy bol priamo oproti hotelu Tádž Mahal, na tej istej ulici. Zobudila nás streľba a krik, o chvíľu sme sa dozvedeli, že to nie je žiadna siesta či oslavy, ale teroristický útok. V tomto hosteli sme prečkali noc, priamo pred našimi oknami sa odohrávala policajná akcia, špeciálne jednotky obkľúčili hotel Tádž Mahal a celú noc sme to sledovali. Videli sme presne, ako vypukol požiar, ako ľudia kričali a vyslobodzovali ich priamo z horiacich okien.

Mohli ste sa voľne pohybovať?
Polícia uzavrela celú oblasť, našu ulicu kompletne zabarikádovali. Počas noci bol hostel zamknutý, až nadránom dovolili pár ľuďom budovu opustiť a zobrať si taxíky. Potom sa hostel opäť zamkol a až ďalší deň odišla väčšina hostí. Ráno sme kontaktovali slovenskú ambasádu, ktorá nás prepojila na český konzulát v Mumbaji. Veľmi operatívne sa s nami dohodli, že pre nás osobne prídu, ale mali veľké problémy dostať sa k nám. Keďže ulica bola uzavretá, podarilo sa im to až na viacero pokusov. Odviezli nás na český konzulát. Veľmi by som sa chcela poďakovať českému konzulátu za to, ako sa o nás postaral. U vicekonzula sme strávili dva dni s jeho rodinou a deťmi.

Ako prežívali útoky ľudia okolo vás?
V hosteli sme boli rozdelení, dievčatá spali zvlášť. Ja som bývala na izbe s ôsmimi -- desiatimi dievčatami. Ja osobne som mala po príchode do Mumbaja veľmi intenzívne problémy so žalúdkom, počas teroristických útokov som tak mala sčasti vlastný program, ale bola som milo prekvapená, že ostané dievčatá boli pokojné a atmosféra na izbe bola príjemná. Ľudia dostávali textové správy na svoje mobily a ľudia sa rozprávali o tom, čo sa kde deje a ktoré miesta v Mumbaji sú bezpečné a ktoré nie. Keď človek vyšiel z izby von, videl aj zúfalých bledých ľudí, ktorí posedávali na schodoch, niektorí zvierali v rukách kríže. Správy v televízií sme nesledovali, až ráno sme sa dostali k novinám. Nebol žiadny problém sa skontaktovať s rodinami doma, telefónne linky fungovali bez problémov.