Čína spustila na dno Mariánskej priekopy v Tichom oceáne ponorku. Zábery ponorky v piatok odvysielala čínska štátna televízia CCTV. Na jej palube sú traja vedci. Cieľom ponoru na najhlbšie miesto na zemeguli bolo pozorovanie druhov a odobratie vzoriek hornín. Ponor na dno priekopy sa bude zrejme opakovať.
Ponorka s názvom Fen-chou-ke, čo v čínštine znamená bojovník, podľa vedcov dosiahla hĺbky 10 909 metrov. Vďaka zostupu na dno Mariánskej priekopy vedci "pozorovali mnohé živočíšne druhy a rozdelenie organizmov na dne oceánu", uviedla agentúra AFP.
Misia tiež odobrala vzorky hornín. Môžu Číne poslúžiť na výskum možností banského využitia oceánskych hlbín, kde sa nachádzajú zásoby vzácnych minerálov.
Mariánska podmorská priekopa je zhruba 2 500 kilometrov dlhé a 69 kilometrov široké hlbokomorské údolie, ktoré sa nachádza juhozápadne od amerického ostrova Guam.
Čínska výprava zatiaľ nepokorila rekord z roku 2019, kedy misia amerického vedca Victora Vescova zostúpila do hĺbky 10 929 metrov. Texaský investor a bývalý námorný dôstojník Vescovo pri vtedajšom ponore našiel nové druhy živočíchov. Vescovo si však tiež všimol plastové vrecko a ďalšie stopy ľudského znečistenia.
Predchádzajúci rekord držali Švajčiar Jacques Piccard a poručík amerického námorníctva Don Walsh. Tí sa spustili na palube batyskafu Trieste do hĺbky 10 916 metrov, a to už v roku 1960.
Že tak spravila práve táto dvaja, nebola náhoda. Piccard bol totiž syn oceánografa Augusta Piccarda, ktorý batyskaf postavil. A americké námorníctvo ho dva roky pred výpravou kúpilo za štvrť milióna dolárov.
Na dne priekopy strávili muži len dvadsať minút, cestou navyše tlak prelomil jedno z vonkajších plexiskiel. Nečakane sa však podarilo nadviazať spojenie s námorníkmi na hladine.
Hoci Trieste nevedel odoberať vzorky ani robiť fotografie, celý zostup bol považovaný za úspech. Objavom živočíchov sa totiž preukázalo, že aj v hlbinách vody je kyslík, teda že tu voda cirkuluje - a že hlbokomorské priekopy nie sú vhodné ako úložisko vyhoreného jadrového paliva.