Ak by sa poslanecké kreslá v českej snemovni rozdeľovali presne v pomere, podľa odovzdaných hlasov, ODS, KDÚ-ČSL a Strana zelených by už dávno zostavovali väčšinovú vládu. Tieto tri strany získali spolu o 200-tisíc hlasov viac ako ČSSD a komunisti. V pomernom volebnom systéme by mali mať väčšinu v snemovni, konkrétne 104 kresiel.
Alebo iné kúzlo: zelení dostali za svojich 6,2 percenta šesť mandátov. Ľudovci so 7,2 percenta už viac ako dvojnásobok -- 13 kresiel. A hoci mali obe strany dokopy väčšiu podporu než KSČM, za 12,8 percenta budú mať komunisti 26-členný klub.
"Volil som jednu z menších strán, presvedčil som celú rodinu i zamestnancov. Ale po prepočte na mandáty mám teraz pocit, že som mal asi voliť ODS. Uplatnil by som tak svoj hlas lepšie," krúti hlavou nad nepomernými výsledkami bývalý majiteľ stávkovej kancelárie Fortuna Michal Horáček. Zelení na zisk jedného kresla potrebovali 56-tisíc hlasov. Ľudovci "iba" 29-tisíc hlasov a komunisti niečo vyše 26-tisíc. Hlas pre obe veľké strany však "vážil" najviac, na jedno kreslo im stačilo 23-tisíc hlasov. Pritom pre voľby do snemovne určuje ústava princíp "pomerného zastúpenia". Čím to je, že dáva také nepomerné výsledky?

Vymysleli to Zeman a Klaus
Dnešný volebný zákon presadili v roku 2001 ČSSD Miloša Zemana a ODS Václava Klausa, aby zvýhodnili väčšie strany na úkor menších. Pôvodne pritom mali v úmysle ešte väčšie zmeny. Volebný zákon mal vďaka zvýhodneným prepočtom a zvýšenému počtu obvodov (35 namiesto dnešných štrnástich) dopriať víťaznej strane za zisk vyše 30 percent nadpolovičnú väčšinu.
V januári 2001 však Ústavný súd rozhodol, že zákon je protiústavný, pretože nejde o pomerné zastúpenie. "Ak by sa dnes hlasovalo podľa zrušeného zákona alebo keby platila predchádzajúca úprava, koalícia ODS s ľudovcami a so zelenými nemá problém," tvrdí znalec volebných systémov Tomáš Lebeda zo Sociologického ústavu Akadémie vied.

V čom je trik?
Mandáty v každom obvode sa rozdeľujú v tom poradí, v akom strany "dobiehajú do cieľa". Na prepočet sa používa tzv. d'Hondtov systém, ktorý podľa politologických učebníc mierne zvýhodňuje veľké strany.
Tohtoročné voľby boli navyše unikátne. Nikdy predtým nezískali dve hlavné strany viac ako 30 percent hlasov, päť- až šesťkrát viac ako piata strana v poradí. Na tú pri rozdeľovaní mandátov vo viacerých obvodoch jednoducho nezostalo nič. "Kritická hranica je vo väčšine obvodov medzi 6 až 8 percentami. Strana zelených mala smolu, často bola tesne pod ňou. Stačilo jej o percento hlasov viac, a všetko by bolo inak," upozorňuje Lebeda. Výnimkou sú štyri veľké kraje -- Praha, Stredočeský, Moravskosliezsky a Juhomoravský. Tam sa rozdáva toľko mandátov, že strane, ktorá sa dostane do parlamentu, stačia na zisk kresla štyri percentá.