Väčšina Rusov sa nepovažuje za Európanov. Navyše polovica národa vníma Európsku úniu ako možnú hrozbu pre svoju nezávislosť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý na vzorke 1 600 Rusov urobila bruselská inštitúcia EU-Russia Centre v spolupráci s ruskou výskumnou organizáciou The Levada Center. Rusi sa v nej vyjadrili aj k demokracii. Pojem, ktorý si už osvojili všetky postsovietske krajiny vrátane Slovenska, Rusko veľmi nezaujíma a od čias Sovietskeho zväzu sa jeho postoj k demokracii takmer nezmenil. Prečo? "Je za tým historické dedičstvo, keď sa Európa vnímala ako hrozba pre Rusov, ale aj rétorika istej časti vládneho zriadenia, ktoré považuje západné krajiny nielen za súpera Ruska, ale aj za nepriateľa," vysvetlil pre HN analytik Grigorij Mesežnikov.
Čo ukázal prieskum
Až 71 percent Rusov sa nepovažuje za Európanov a takmer polovica si myslí, že EÚ predstavuje možnú hrozbu pre ruskú finančnú a priemyselnú nezávislosť. Len tretina vníma Európu partnersky. Navyše západný spôsob demokracie je pre Rusko nevhodný. Je o tom presvedčená tretina respondentov. Mnohí by sa najradšej vrátili k sovietskemu modelu.
Politici zneužili sklamanie Rusov
"Zatiaľ čo Európania považujú dodržiavanie ľudských práv, právny štát a súkromné vlastníctvo za neodlučiteľnú súčasť demokracie, mnohí Rusi ju ani nechápu," povedal riaditeľ inštitútu EU-Russia Centre, Fraser Cameron. Za negatívnym postojom je podľa neho kombinácia minulosti a sklamanie z "čias divokého kapitalizmu" v 90. rokoch. Preto nemožno povedať, že krajina má iné hodnoty. "Hodnoty sú kompatibilné, len politická kultúra je iná. Rusi vidia neúspechy z transformácie. Ale to nemalo nič spoločné s demokraciou. Isté politické sily to využívajú, a takto posilňujú aj negatívne vnímanie Západu," spresnil Mesežnikov. Podľa neho obdobie vládnutia Vladimira Putina, napriek istým zásluhám, bolo aj obdobím skomplikovania vzťahov medzi západom a Ruskom.
Ako zmenšiť priepasť?
Európa, ktorá nechápe sympatie Rusov k režimu, potláčajúcemu demokratické hodnoty, stojí pred novou výzvou -- ako to zmeniť a zmazať deliacu čiaru. Veľa však zostáva aj na samotnom Rusku. Podľa Mesežnikova by bolo možné zahojiť rany, keby väčšiu váhu v krajine mala časť politickej elity, ktorá by pracovala s proeurópskymi orientáciami. "Rusko sa neodvrátilo od Európy. Práve Európa môže byť skutočným partnerom Ruska, v Európe mu nehrozí nič, čo by mohlo podkopávať jeho suverenitu čí záujmy," dodal Mesežnikov.