Spomedzi jedenástich kandidátov si v aprílových prezidentských voľbách vo Francúzsku budú voliči vyberať svojho favorita. Najviac sa diskutuje o troch z nich. Súčasný minister vnútra a pravicový kandidát Nicolas Sarkozy má zatiaľ podľa prieskumov najväčšie šance. Za ním nasleduje socialistka Ségolene Royalová a centrista Francois Bayrou. Pred oficiálnou lehotou na registráciu, v piatok večer, sa prekvapivo podarilo zozbierať potrebný počet podpisov aj Jean-Marie Le Penovi, kandidátovi krajnej pravice. Najmenej 500 podpisov volených zástupcov (starostovia, poslanci) bolo podmienkou, ktorú sa mu dlho nedarilo prekonať. Podpisy teraz kontroluje Ústavná rada a výsledky budú známe dnes. V neistote sa ocitol i známy antiglobalista, farmár José Bové. Ak sa mu podarilo zozbierať podpisy, bude dvanástym kandidátom. Francúzsky prezident Jacques Chirac nekandiduje.
Ani jeden z kandidátov sa špeciálne so Slovenskom "nekamaráti". "Istú senzitivitu k regiónu strednej Európy by mohol prejaviť Nicolas Sarkozy, pretože má maďarské korene," tvrdí český analytik Václav Nekvapil.
Smer Amerika
Podľa analytika sa favorit prezidentských volieb, Sarkozy, orientuje proamericky a dištancuje sa aj o antiamerickej línie Chiraca. "Touto orientáciou sa mohol skôr prikláňať k názorom Poľska a Česka, Slovenska za Fica ani nie," uviedol Nekvapil. Ani Royalová podľa neho nemá špeciálny vzťah k Slovákom. "Bola regionálnou političkou v západnom Francúzsku." Podobne je na tom Bayrou. "Bližší vzťah k nám nemožno očakávať ani od jedného z nich." Podľa analytika je to aj pre to, lebo v ich programoch dominujú, prirodzene, problémy Francúzska. Isté je však aj to, že rétorika Chiraca o druhoradých členoch Európskej únie (týkalo sa to aj Slovenska, keď vojensky podporilo vojnu v Iraku) sa ani u jedného z budúcich prezidentov opakovať nebude. "Okrem Le Pena by to takto ani jeden neformuloval. To by sa teraz nemalo opakovať," povedal Nekvapil.
Reformy nie sú "in"
Francúzi dlho čakali na zmenu, ktorú sľubovala Royalová. Neskôr zistili, že ani ľavica ju neprináša. " Aj jej program je konformný s tým, čo doteraz mali. Zmenu čakajú, ale skôr tých 40 percent voličov, ktorí nie sú rozhodnutí," vysvetlil analytik. Reformy, ktoré kandidáti predstavili, boli len kozmetické. "Tu by mal lepšiu manévrovaciu pozíciu skôr Sarkozy. Môže sa oprieť o síce nedokonalé, ale malé reformy Raffarinovej vlády." (Jean-Pierre Raffarin, pravicový premiér v rokoch 2002 - 2005). Pred voľbami ťažko možno očakávať, že by sa priznal k reformám. "V antireformnom Francúzsku by proreformnou rétorikou stratil nových voličov," dodal Nekvapil.
"Volebné prvýkrát"
Aprílové prezidentské voľby sa vyznačujú hneď niekoľkými novinkami. Po prvýkrát v nich kandiduje žena. Jej kandidatúra rozpútala debatu okolo postavenia žien v spoločnosti, kde tradične dominantné miesto patrí mužom. Keby sa 52-ročný Sarkozy stal prezidentom, bol by najmladším prezidentom, akého kedy krajina mala.

Jean-Marie Le Pen
Predseda ultrapravicového Národného frontu spôsobil šok v predchádzajúcich prezidentských voľbách, keď sa dostal do druhého kola spolu so Jacquom Chiracom. O post šéfa Elyzejského paláca sa tento 78-ročný kontroverzný politik bude uchádzať už piatykrát. Tentoraz sa však nepočíta s tým, že by mohol opäť prekvapiť. Le Pen patrí medzi najvýraznejších odporcov imigrácie z neeurópskych krajín. Požaduje obnovenie trestu smrti, zníženie daní a vystúpenie Francúzska z Európskej únie. Ostro vystupuje proti európskej ústave. V minulosti vyvolal rozruch, keď plynové komory označil za obyčajný detail v dejinách druhej svetovej vojny. Je druhýkrát ženatý, z prvého manželstva má tri dcéry. Najmladšia, Marine Le Penová, je funkcionárkou Národného frontu. 

Francois Bayrou
Bývalý minister národného vzdelania a výskumu je kandidátom občiansko-liberálnej Únie pre francúzsku demokraciu, na čele ktorej stojí. Po počiatočnom odstupe dobieha   dvoch najhorúcejších favoritov volieb, Sarkozyho a Royalovú. Za prezidenta kandidoval už pred piatimi rokmi. Skončil štvrtý so ziskom 6,8 percenta za vtedajším víťazom Jacquom Chiracom, pravicovým radikálom Jeanom-Mariem Le Penom a expremiérom Lionelom Jospinom. Bayrou je odporcom vstupu Turecka do Európskej únie a rozhodným zástancom európskej ústavy. Tento 55-ročný absolvent štúdia klasickej literatúry na univerzite v Bordeaux usilovne publikuje, vystupuje v médiách a na verejných diskusiách. Napísal niekoľko politických a historických kníh. Je ženatý, má šesť detí.

Ségoléne Royalová
Bývalá ministerka životného prostredia a kandidátka Socialistickej strany zvádza s Nicolasom Sarkozym tesný súboj vo všetkých predvolebných prieskumoch verejnej mienky. Voličov si táto 53-ročná rodáčka zo senegalského Dakaru získava aj niektorými pravicovými heslami. Sľubuje, že o vstupe Turecka do Európskej únie budú francúzski voliči rozhodovať v referende. Spojené štáty považuje za jedného z hlavných spojencov Francúzska. Kritizuje však koncept preventívnej vojny. V hospodárskych otázkach, ktoré sú pre krajinu kľúčové, Royalová nemá podľa pozorovateľov príliš veľký prehľad. O to viac hlása potrebu výmeny generácií na najvyšších poschodiach francúzskej politiky. Je matkou štyroch detí. Jej partnerom je prvý tajomník Socialistickej strany Francois Hollande.

Nicolas Sarkozy
Súčasný francúzsky minister vnútra a predseda vládneho Zväzu pre ľudové hnutie patrí medzi najvážnejších kandidátov na prezidentské kreslo. Tento 52-ročný syn Maďara a Francúzky predstavuje vo francúzskej pravici nový štýl politiky. K tradičným hodnotám, ako je práca či rodina, pridáva hospodársky liberalizmus. Je stúpencom tvrdšieho postoja voči prisťahovalcom. Práve jeho nekompromisné vystupovanie voči imigrantom bolo jedným zo spúšťacích mechanizmov násilných protestov v okrajových častiach francúzskych miest na jeseň 2005. U konzervatívnej časti obyvateľstva sa však teší veľkej popularite za svoje pôsobenie na čele rezortu vnútra. Je druhýkrát ženatý, má troch synov.