A čo si budeme nahovárať, tancovať po boku šarmantného profesionálneho tanečníka lichotí každej žene vrátane mňa.
Vo dverách tanečnej školy Top Centrum v bratislavskej Petržalke ma víta Andrej Hromádka. A ja horím zvedavosťou, aký tanec sa naučím počas nášho naozaj rýchlokurzu. Na spresnenie, ten na rozdiel od štandardného šesťhodinového trval iba hodinu. Skôr než vstúpim do tanečnej sály, musím sa prezliecť do vhodného oblečenia. „Má byť športovo-elegantné a topánky musia mať rovnako vysoký opätok ako tie, v ktorých pôjdete na ples,“ upozornil ma Andrej Hromádka v telefóne, keď sme si deň predtým dohadovali lekciu.
Tanečnými topánkami nedisponujem, plesové ničiť nebudem, a tak výber padol na biele svadobné. Veď pred niekoľkými rokmi som v nich celkom úspešne pretancovala noc takmer do úsvitu. Takže žiadne otlaky mi už nehrozia.
Pred veľkým zrkadlom v priestrannej šatni, prezlečená do sukne a trička s dlhými rukávmi, sa vrtím ako malé dievčatko. O chvíľu sa ukáže, či si ešte spomeniem na tri klasické valčíkové kroky. Ešteže mi na sebavedomí pridáva moje nadšenie. Ide sa na to.
Kráľ plesov
Keďže viedenský valčík kraľuje každému plesu, nielen tomu v bratislavskej opere, je rozhodnuté. Začneme práve ním. Zatiaľ však bez hudby. Predpokladám, že asi aby ma ten Strauss nezneistil. „Je to veľmi jednoduchý, hoci rýchly tanec. Podľa toho, ako vám to pôjde, naučíme sa otáčku vpravo a kolísku,“ vysvetľuje mi tanečný guru s takmer dvadsaťročnými skúsenosťami. Krokmi teda obkresľujeme pomyselné hradby. Raz, dva, tri... raz, dva, tri...
Po piatich minútach vzájomného uhýbania sa neviem dočkať kolísky, pri ktorej si ako-tak vydýchnem. „Tak toto je môj koniec,“ pulzuje mi v hlave, no vzápätí od svojho lektora dostanem povzbudzujúcu pochvalu. Mám vraj celkom dobré držanie tela a som učenlivá. Mojou odmenou je preto pomalší a rozvážnejší anglický waltz, pri ktorom sa už netočíme na jednom mieste, ale po celej sále. „Čím viac do priestoru idete, tým zdatnejší vyzeráte,“ utrúsi len tak akoby mimochodom dôležitú radu pre pánov niekoľkonásobný majster Slovenska v štandardných tancoch.
Jednotkárka za hodinu
Do konca tanečnej hodiny ostáva pätnásť minút. A v tele cítim svaly, o existencii ktorých som doteraz ani netušila. Neviem, či za to môžu prepnuté kolená či nedopnuté špičky, alebo naopak. Kto by si to všetko na prvej lekcii po asi trinástich rokoch pamätal? Môj rýchlokurz by mal okoreniť tretí tanec – zábavné blues. Ten však nestíhame, lebo mám veľa otázok. „Nemusíte ovládať sedem tancov. Vystačíte si aj s tromi. Veď na plese ide o eleganciu, a nie o to, aby ste sa zapotili,“ upokojil ma Andrej Hromádka a dodal, že „na to, aby ste boli kráľom parketu, postačí, ak viete tancovať viedenský valčík, waltz a blues“. Na záver mi dal známku 1-, a to vraj len preto, že nie som profesionálka. Ochotne mu verím a teším sa na ples.