Kodaň je útočiskom Dánov s neviazaným duchom, ktorým sa životný sen nesplnil inde. Slovenský turista tu zase môže v starobylých romantických uličkách blúzniť o dávnych časoch dánskych kráľov, alebo jednoducho zažiť niečo z jeho pestrej kultúry...
Dánska metropola si v ostatnom čase spravila takú reklamu ako nikdy predtým. OSN si toto totiž mesto nevybrala pre svoj summit o klimatických zmenách náhodou. Kodaň je jedna z najekologickejších metropol na svete, pričom jej obyvatelia si tu vytvorili aj nevídané podmienky na život. Až tak, že podľa expertov môže Kodani konkurovať iba rakúska Viedeň.
Mesto na dvoch kolesách
Decembrové počasie sa v Kodani v ničom nelíši od slovenskej upršanej zimy. Dáždnik a pár rukavíc tu sú užitočné podobne ako v Bratislave, no ak sa chcete naplno ponoriť do života miestnych ľudí, viac sa vám zíde nepremokavá bunda s kapucňou. Omnoho menej totiž prekáža pri jazde na bicykli, ktorý je v uliciach Kodane naozaj prítomný všade.
Viac ako tretina z nich každý deň "pedáluje“ do práce. Po nespočetných cyklotrasách, ktoré kopírujú cesty pre autá, sa domáci preháňajú rovnako v lodičkách a minisukni ako v obleku. Pointa? Mesto má nedostatok parkovacieho miesta pre stotisíce bicyklov.
Nesmrteľná panna
Lepšie ako auto či metro poslúži bicykel aj pri prehliadke mestských krás a pamätihodností. "Zohnať bicykel v Kodani nie je problém, dokonca aj my nejaké požičiavame,“ prekvapil ma skvelou angličtinou Erik, poslíček hotela v ktorom som býval. Jeho ponuku som však odmietol a z úsporných dôvodov využil služby neďalekej požičovne.
Napriek vonkajšej teplote (päť stupňov nad nulou) som prenajatý bicykel nasmeroval k prístavu a zamieril k jednoznačne najslávnejšej z pamiatok - soche Malej morskej panny, ktorá už 96 rokov sedí na kameni v blízkosti promenády Langelinie.
Napriek tomu, že počas svojho dlhého života bola socha niekoľkokrát obeťou vandalov, viac ako jednému miliónu turistov každý rok pripomenie pýchu dánskej histórie Hansa Christiana Andersena. Ten rozprávku o morskej panne napísal už v roku 1837.
What´s that?
Viac súčasným dielom, ktoré však skôr z rozprávky prebúdza, je len pár metrov vzdialená socha dánskeho umelca Jensa Galschiota. Vychudnutú postavu kráčajúcu vo vode, ktorá na svojich pleciach nesie tučnú ženu s váhami v ruke, nazval autor "Prežitie tučnejšieho“. Odkaz tohto diela bol adresovaný predovšetkým účastníkom debát klimatickej konferencie.
Bizarné postavy vo vode sa vďaka susednej morskej panne tešia veľkej pozornosti. Tej však predchádza skôr prekvapenie. "Čo to je?“ započul som, ako sa anglicky hovoriaci turisti čudujú dvom postavám vytŕčajúcim z vody. Odfotili sa však poctivo pri oboch pamiatkach.
Miliardárov (ne)dar
Na druhej strane prístavu na ostrove Holmen dominuje horizontu ploská strecha novučičkej Kodanskej opery, ktorá je aj národnou operou. Patrí medzi najdrahšie stavby tohto druhu na svete a celkovú cenu viac ako pol miliardy amerických dolárov za ňu zaplatila nadácia dánskeho miliardára Marska Mc-Kinney Mollera.
Celý projekt mal byť dar dánskej verejnosti, čo však spôsobilo verejnú diskusiu, keďže podnikateľ si môže celú sumu odrátať z daní. Moller takisto výrazne zasahoval do konečnej podoby projektu, čo vyústilo do konfliktu s autorom budovy, dánskym architektom Henningom Larsenom. "Kvôli zmenám, ktoré investor presadil, sa architekt ani neukázal na otváracej ceremónií,“ prezradil mi dánsky fotograf, ktorý do budovy sprevádzal skupinku turistov. Napriek rozruchu počas výstavby však miestni obyvatelia získali jeden z najmodernejších a najlepšie vybavených operných domov na svete.
Rokokodaň
Najlepší výhľad na národnú operu vyhrala dánska kráľovská rodina. Jej zimné sídlo, Palác Amalienborg, stojí asi 500 metrov od opery na protiľahlej strane prístavu. V štyroch identických klasicistických budovách paláca sa od 18. storočia vystriedalo mnoho kráľov, ktorých vkus zachytáva aj rokokový interiér. Momentálne sú však verejnosti dostupné iba Paláce Kristiána VII. a Kristiána VIII.
Celý komplex budov dominuje najosobitnejšej časti mesta s názvom Frederiksstaden, ktorá vznikla počas vlády Frederika V. Viac ako tristo rokov staré budovy rozprávajú príbeh Dánska, ale aj celého Dánskeho kráľovstva. Zároveň však ide o jedny z najdôležitejších rokokových diel v Európe.
Posledný joint
Takmer svetovým unikátom je štvrť Kristiania. Ide totiž o autonómnu oblasť s rozlohou približne ako nevodná časť bratislavského oddychového areálu Zlaté piesky. Celá komunita sa riadi podľa vlastných zákonov a potrieb, pričom od začiatku 70. rokov tu vzniklo regulárne mesto v meste. Z pôvodne vojenských budov vznikli obchody, dielne, kaviarne, ale aj galérie a verejné sprchy či pošta.
Kvôli rastúcej izolácie od okolitého sveta sa však začala miestna komunita rozširovať o asociálov. Voľný obchod s marihuanou bol dánskou vládou tolerovaný až do roku 2004, pričom obyvatelia Kristianie sa museli v priebehu desaťročí viackrát vyrovnať s prívalmi ľudí závislých od tvrdých drog.
Prechádzku touto štvrťou by však nemal vynechať žiadny návštevník Kodane, hoci fotoaparát tu netreba vyťahovať. Nie z dôvodu kriminality, keďže cez deň je Kristiania rozhodne bezpečným miestom, ale skôr vzhľadom na jej obyvateľov. "Skrývam sa tu pred políciou, nemôžu vedieť, že som tu,“ povedal mi asi dvadsaťročný vychudnutý mladík. Pribehol ku mne hneď, ako zbadal, že v ruke držím fotoaparát, len aby sa uistil, že ho nefotím.
Právo na Kristianiu
Napriek tomu, že osadenstvo komunity nemusí voňať každému, Kristiania je so svojím kultúrnym životom (džezový klub, galérie, vlastné rádio a televízia) skvelou prehliadkou toho, kam až môže ľudská myseľ zájsť, keď jej ruky nezväzujú zákony. Skvelým príkladom je množstvo inšpiratívnych budov, ktoré si Kristiančania sami postavili.
Stále udržateľná (aj politicky) nezávislosť Kristianie ilustruje, že boj za svoj cieľ poskytuje právo na výber. Najlepšou odpoveďou na otázku, či by bolo podobné miesto mysliteľné aj na Slovensku, je stará pravda, ktorá hovorí: "Sloboda vychádza zo slobodnej mysle.“