Je smutne príznačné, že druhý a najslávnejší album Amy Winehouse nesie názov Back to black. Hoci on samotný bol predovšetkým autoterapeutickým nástrojom na vyrovnanie sa s rozchodom so svojím (paradoxne) budúcim manželom, speváčkin „návrat do temnoty“ oveľa viac podnietilo ich opätovné zblíženie sa. Avšak obviňovať za jej predčasnú smrť výlučne labilného Blakea Fieldera-Civila by nebolo fér. Sebadeštrukčný potenciál Amy Winehouse mal hlbšie korene.
Dievča-multitalent
„Snažili sme sa donútiť ísť na odvykačku, ale ja som povedala nie, nie, nie! Áno, som na tom zle, ale až sa z toho dostanem, uvidíte, uvidíte, uvidíte...“ Jej bývalý manažér tvrdí, že svojím najväčším hitom Rehab si predpovedala osud. Možno. No predovšetkým ním obnažila svoj vnútorný boj.
Amyina úprimnosť, autenticita a oduševnelosť boli podstatnou ingrediencou jej ľudskej i hudobnej charizmy. Druhou stranou tej istej mince bola emočná rozkolísanosť a nedostatočná kontrola prisilných impulzov. Trpela tým najmä ona, potom jej blízki, ale občas aj niekto úplne cudzí: ako napríklad fanúšička, ktorú udrela rovno do tváre po tom, čo na hudobnom festivale v Glastonbury v roku 2006 kritizovala jej snúbenca.
To sa však stalo už potom, čo do jej života vo veľkom vstúpil alkohol a mäkké drogy. Onedlho nato prepadla aj tým tvrdým. Amy Winehouse prišla na svet 14. septembra 1983 v Londýne do židovskej rodiny s hudobnými koreňmi. Otec Mitch bol inštalatér a taxikár, matka Janis lekárnička – a obaja milovníci džezu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.