Keď som priateľom povedala, že sa chystám navštíviť Vatikán, boli mierne šokovaní. „Preboha, ty, taký antikrist, veď sa to tam celé zrúti,“ zalomila rukami kamarátka, ktorej sa roky márne snažím vysvetliť môj svojský vzťah s Vedúcim prírody.
Preto, keď sme sa po prílete na rímske Fiumicino dozvedeli, že na nasledujúci deň predpovedal amatérsky seizmológ Raffael Bendani katastrofálne zemetrasenie, trochu mi odľahlo. Aspoň budem môcť prípadné nezvyčajné javy zvaliť na prírodu. Žiadne otrasy sa však nekonali a sídlo hlavy katolíckej cirkvi podľa očakávaní malo čo ponúknuť aj ateistom.
V hlavnej úlohe: Mucci
Horúce rímske ráno, niečo pre deviatou. Prechádzame popri múre, ktorý oddeľuje pápežský štát od Večného mesta. Pozdĺž neho sa tiahne dlhý rad čakajúcich návštevníkov. Našťastie nás sa pri vstupe ujme pracovník vatikánskych múzeí a vedie nás osobitým vchodom dnu. „Srdečne vás tu vítam, žiaľ, dnes vás nemôžem sprevádzať ja, ale pôjde s vami môj kolega Marco, náš najlepší sprievodca,“ predstavuje nám šťúpleho chlapíka dohodnutý sprievodca.
Vatikánske múzeá ukrývajú jednu z najväčších zbierok umelecných diel na svete.
Pri slove „najlepší“ sme zdúpneli. Deň predtým sme totiž absolvovali prehliadku Ríma s „jednou z najlepších“ sprievodkýň. Alessandre sa síce nedal uprieť entuziazmus, žiaľ, bol niekoľkonásobne väčší ako jej znalosti angličtiny. Aj náš vatikánsky spoločník začínal v podobnom garde: „Tento multimediálny panel je úplná novinka, hm. Môžete si na ňom detailne prezrieť jednotlivé maľby v Sixtínskej kaplnke, hm. Napríklad tento obraz... hm.“ Našťastie sa čoskoro ukázalo, že obligátne „hm“ na konci každej vety bola jediná chybička na našom talianskom sprievodcovi so suchým britským humorom a vtipným priezviskom – Mucci.
Do vatikánskych záhrad sa bežne nedostanete. Stretávajú sa v nich tri urbánne tradície- talianska, francúzska a anglická.
Na gauči u svätého otca
Keď zavítate do najmenšieho štátu sveta, je niekoľko vecí, ktoré musíte navštíviť. Obligátna prehliadka Baziliky svätého Petra s Michelangelovou Pietou, ktorú vo výklenku napravo od vchodu v ozrutnom chráme ľahko prehliadnete. Vatikánske múzeá s jednou z najväčších zbierok umeleckých diel na svete. Sixtínsku kaplnku s Michelangelovými fenomenálnymi freskami...
No keď nás z nej Mucci nebadane voviedol do malej miestnosti za hrubými dverami, vďačne sme klesli na gauč zakrytí červenou látkou. Pamiatky dajú po niekoľkých hodinách zabrať. „Tu sa po konkláve novozvolený pápež prezlieka z červenej kardinálskej do bielej sutany a potom sa ide prihovoriť ľuďom na námestie,“ hovorí Mucci, zatiaľ čo listuje v zbierke fotografií dokumentujúcich pôsobenie jednotlivých pápežov. „Aha, tu je Guglielmo Marconi a Pius XI., keď sa v roku 1933 prvýkrát ozval v éteri rádia Vatikán. Mimochodom, sedíte na gauči, kde zvykne oddychovať svätý otec,“ prehodí medzi rečou. Automaticky nás vystrelí z mäkkého čalúnenia. „Pokojne seďte, “ smeje sa Mucci a ukazuje nám pod červenou prikrývkou pôvodný poťah historického nábytku.
Bazilika svätého Petra je druhou najväčšou na svete. Paradoxne väčšia je len jej replika v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny.
Izba sĺz a sixtínske mlčanie
Keď sa z pápežskej komôrky vraciame naspäť do kaplnky, vysvetľuje nám, že ju volajú aj izba sĺz. Nejeden pápež v nej vraj takto zaháňal obavy pred veľkou zodpovednosťou a odlúčením, ktoré ho po zvolení na svätopeterský stolec čaká. Medzičasom pred maľbou posledného súdu v Sixtínskej kaplnke trošku povolil stisk turistov. „Pozrite, tak vyzerala freska pred reštaurovaním,“ ukazuje na čierny štvorec v hornej časti. Reštaurátori odstránili aj viaceré rúška, ktorými po Michelangelovej smrti jeho žiak na príkaz cirkvi prikryl nahé telá. Okrem toho celkom „obliekol“ svätú Katarínu a svätého Biagia, ktorému dokonca nanovo prekreslil tvár, aby sa pozeral na Ježiša. „Inak v kaplnke je striktne zakázané rozprávať,“ snažil sa prekričať šumenie Mucci.
Práve vďaka veľkému náporu záujemcov a vlhkosti, ktorú nezvláda celkom eliminovať ani prepracovaný systém ventilácie, čaká Sixtínsku kaplnku pravdepodobne osud Da Vinciho Poslednej večere. Teda, že si ju bude môcť pozrieť iba niekoľko ľudí denne v presne vymedzenom čase. Inak v Sixtínskej kaplnke si môžete nechať v nedeľu po Troch kráľoch pokrstiť dieťa. Musíte však byť zamestnanec Vatikánu, prípadne diplomat.
Osobná pápežova ochranka Švajčiarska garda púta pozornosť pestrými uniformami.
Armani s vatikánskou zľavou
Vatikán ešte stále žije nedávnym blahorečením Jána Pavla II. Jeden z najobľúbenejších pápežov je doslova všade – veľkým portrétom zaveseným na stĺporadí na Svätopeterskom námestí počínajúc, euromincami končiac. A ako nám potvrdila Paula v stánku so suvenírmi, jeho podobizeň vedie spolu s krížikmi rebríček bestsellerov.
Mimochodom, keď opustíte pomyselné brány miništátika, tie isté suveníry neraz zoženiete lacnejšie. Prirážka sa však, zdá sa, vzťahuje len na turistov. Zamestnanci Vatikánu majú k dispozícii obchod, kde sa uplatňuje vatikánska daň – o poznanie nižšia ako talianska. „Tak napríklad džínsy Armani, ktoré v Ríme stoja stodvadsať eur, tu dostanem za deväťdesiat,“ hovorí Mucci.
V rovnakom obchode však zamestnanci kúpia trebárs aj mlieko či chlieb.
Od druhej sa prechádza pápež
Vatikán má rozlohu necelých štyridsaťštyri hektárov, pričom vyše polovicu rozlohy štátu tvoria rozsiahle záhrady. Do nich sa bežne turista nedostane, organizujú sa len skupinové prehliadky, pričom je obmedzený počet návštevníkov. Ponáhľajte sa, vyzýva nás Mucci. „ O pol druhej musíme záhrady opustiť, lebo od druhej sa sem chodieva prechádzať Svätý otec.“ Vtedy nesmie byť v parku ani noha, dokonca ani záhradníci. Iba vatikánska polícia, ktorá sa spolu so Švajčiarskou gardou stará o pápežovu bezpečnosť.
Hoci záhrady sa už nerozrastajú, každý pápež ich istým spôsobom kreuje a každý tiež obľubuje inú časť. „Ten súčasný má najradšej minirepliku jaskyne v Lurdoch a takzvaný taliansky les, kam sa chodieva denne modliť,“ hovorí nám Mucci. No jeho predchodca vraj radšej odchádzal do letohrádku Castel Gandolfo neďaleko Ríma, neraz tajne v civile.
Michelangeov Posledný súd v Sixtínskej kaplnke vzbudzoval po dokončení pohoršenie katolíckej cirkvi. Dodnes majú niektoré postavy chúlostivé miesta zakryté čiernym rúškom.
Nemé kuchárky
Keď sa blížime k fontáne od ktorej sme začínali prehliadku záhrad, ukazuje nám Mucci budovu malého kláštora: „Tamojšie mníšky nesmú hovoriť a každých päť rokov sa im obmieňajú rádové pravidlá. Pestujú zeleninu a ovocie pre pápeža, varia mu lekvár aj niektoré jedlá.“
Pri zmienke o jedle sa ozval hladný žalúdok. A keďže Vatikán okrem bufetu v rámci múzeí verejnú reštauráciu nemá, bolo načase vyraziť za povestnou talianskou gastronómiou o kúsok ďalej. Oželeli sme aj vyhliadku z kupoly chrámu svätého Petra - tridsaťmetrový dav nevyzeral lákavo. „Príďte v septembri alebo v októbri, vtedy je tu minimum turistov. Urobím vám aj prehliadku Ríma a potom môžeme skočiť na večeru a fľašu vína,“ lúči sa Mucci a podáva vizitku. Vďačne (no pre istotu sme si hodili aj mincu do Fontany di Trevi).
Text: Alžbeta Pňačeková, Foto: Dreamstime, archív