Keď divák filmu Vtedy v raji precitne z mrákot, vie s istotou jediné: Vavřinec Hradilek za to nemôže. Kajakár v hlavnej úlohe horolezca popraveného nacistami vlastne hrá najlepšie. Ak sa dá v tomto filme vôbec ešte hovoriť o herectve, píše Mirka Spáčilová pre idnes.cz.
Všetko ostatné vo filme, ktorý sa od štvrtka hrá v slovenských kinách, je holá hanba. V snímke zlyhávajú všetky filmové remeslá s výnimkou tých, ktoré sa nedostavili vôbec. Výsledok však bije do očí o to viac, že nejde o ďalšiu z ľudových komédií vypchatých sponzorskými odkazmi, ale o vážne mienenú poctu hrdinovi. A navyše za štátnu pomoc.
Za svoj čas a peniaze má divák nárok na profesionálny zážitok, nie na reklamné pohľadnice Českého raja, na skalách ktorého sa hrdina ukrýval pred prácou pre nacistov, poprekladané školáčky smiešnymi akciami, upoteným milostným motívom a hromadou otázok.
Vo filme chýbajú motivácie, vzťahy, charaktery, jasný priestor i čas. Navzájom neladí vek dieťaťa počatého zrejme pri neobratnom akte vášne na vrchole hory, nálet a zjavenie osamelého ruského partizána.
Za uši ťahá rozprávačský rámec po rokoch, akčné scény sú striedavo nešikovné a nedokončené. Zvuk zlyháva, hudba sa míňa s náladou. Skrátka, Vtedy v raji je zmätočný film na pohľadanie.