Najznámejší autista nikdy nežil. Bola to filmová postava stvárnená Dustinom Hoffmanom vo filme Rain Man. Nikdy nežil ani druhý najznámejší autista, tentoraz literárna postava z románu britského spisovateľa Marka Haddona Čudná príhoda so psom uprostred noci. Len pár mesiacov po tom, ako za túto knihu jej autor získal prestížnu Whitbreadovu cenu, ju v edícii Odeon prinieslo vydavateľstvo Ikar, čo je u slovenských vydavateľov mimoriadne zriedkavá schopnosť priniesť niečo svieže a aktuálne.
Predsedníčka súťažnej poroty Joan Bakewellová označila pri odovzdávaní ceny knihu za výnimočnú. "Očami chlapca vidíme chaos sveta dospelých vôkol neho. Nikto z nás nevidel doteraz nič podobné," skonštatovala Bakewellová. Haddon povedal, že sa mu splnil jeho sen. Román, ktorý vyšiel v apríli uplynulého roka, sa stal bestsellerom a dostal už niekoľko ocenení. Príbeh rozpráva 15-ročný autista Christopher Boone. Chlapec nájde na trávniku u susedov pudlíka prebodnutého záhradnými vidlami a začne pátrať po vrahovi. Chlapec dokonca podnikne odvážny výlet zo Swindonu až do Londýna, pátranie po vrahovi však nahrádza oveľa silnejší príbeh jeho odcudzených rodičov. Popularite románu pomohlo aj to, že vyšiel v dvoch verziách. Jednej zjednodušenej pre deti, ktorá napríklad neobsahovala použité vulgarizmy, a v druhej pre dospelých. Detských čitateľov má Haddon všeobecne v úcte, práve im venoval prakticky celú svoju doterajšiu tvorbu. Napísal pätnásť detských kníh a päť nevydaných románov, niektoré z nich považuje za úplne príšerné. "Keby som sa nehanbil, vydal by som ich na výstrahu mladým autorom, ktorí si myslia, že z nich bude nový James Joyce."
Čudná príhoda so psom nie je ani tak detektívkou, ako sa nazdáva jej autistický rozprávač, ale skôr psychologickým románom, pohľadom do vnútra postihnutého chlapca, ale aj rozvrátenej rodiny. Autor knihy sám istý čas pracoval s hendikepovanými ľuďmi a dospel pritom k názoru, že ľudia, ktorí sa o nich starajú, potrebujú pomoc rovnako ako ich zverenci. Nezvládanie spolužitia s autistami dokazuje aj nedávny prípad zo Slovenska, keď otec nezniesol situáciu v rodine a svojho autistického syna zastrelil.
Britský autor svoj román neťahá až do takýchto krajných polôh, aj keď napätia a dramatických situácií je aj v jeho knihe dosť. Keby bola jeho postava bežným zdravým dieťaťom, boli by jej príbehy možno banálne, Haddon však vykresľuje duševný svet, v ktorom platia úplne iné pravidlá, a tak sa aj z bežných vecí môžu stať udalosti s mimoriadnym významom.
Kvôli zvolenému rozprávačovi musel autor použiť jednoduchý jazyk plný opisov, mechanických logických úvah, ale aj rôznych matematických úloh, ktorými sa Christopher upokojuje, keď začne byť nervózny. Román má podobu jeho zápiskov, pričom autor veľmi často používa rôzne grafické prvky, od neustáleho zvýrazňovania niektorých častí textu, až po rozmanité nákresy a precízne obrázky, ktorými Christopher ilustruje svoje zážitky. V tomto zmysle je nezmyselná iba kresbička psa prepichnutého vidlami na obálke knihy. V románe na začiatku zabijú veľkého pudla, na obálke sa tento pes podobá skôr na besnú líšku.
Deti, ktoré nedokážu klamať
Hlavná postava Haddonovho románu trpí zvláštnou podobou autizmu zvanou Asperegerov syndróm. Prvýkrát ju opísal viedenský pediater Hans Asperger v roku 1944. Ľudia s týmto syndrómom vnímajú svet celkom inak ako ostatní. Nechápu cudzie emocionálne prejavy, nevedia dešifrovať výrazy tváre, nevedia sa vcítiť do kože druhých ľudí, nerozumejú obrazným pomenovaniam v jazyku, vyhýbajú sa očnému kontaktu, nerozumejú hierarchii medzi ľuďmi. Ich správanie je jednoznačné a priamočiare, nikdy sa nenaučia klamať, pretože dôvod na klamstvo je neviditeľný a ich mysľou nepolapiteľný. Ľudia s týmto syndrómom nemajú radi priveľa podnetov, zle sa cítia v dave, nepriaznivo na nich pôsobia dotyky. Bránia sa pred nimi vrčaním, záchvatmi zlosti či stereotypným kolísaním.
StoryEditor