To, čo nevošlo do dejín

Na rozdiel od iných kníh je tam zaujímavé, že otec spája svoje spomienky z detstva aj zo súčasnosti s ľuďmi, so svojimi priateľmi, známymi postavami. Je tam napríklad aj zaujímavý pohľad na Dominika Tatarku, kde vyvracia, že bol „dobrý“ alebo „menej dobrý“. Ale Tatarka sa nezriekal svojich starších konzervatívnejších diel a názorov, jednoducho treba ho brať ako celistvú osobu so všetkými kladmi a zápormi. Podobne spomína na Špicera, surrealistov i na ďalšie osobnosti, a to tvorí veľkú časť knihy. A i keď ja som ako syn zaujatý čitateľ, kniha sa naozaj veľmi dobre číta, a ten, kto sa zaujíma o staršiu kultúrnu históriu, si tam určite nájde, čo ho zaujme.