Festival Colours of Ostrava sa presťahoval a príjemné prostredie parku vymenil za industriálne železiarne Dolní oblast Vítkovice. Práve vďaka tomuto monumentálnemu priestoru majú naši susedia postarané o unikátny festival. Priestory železiarní a baní boli dokonalou kulisou zaujímavej hudby.
Potom, ako islandská hudobníčka Björk zrušila koncert, sa stala asi najväčšou headlinerkou kanadská Alanis Morissette. Koncert plný hitov však divákov nenadchol, skôr naopak, spev podpriemerný, nasadenie žiadne, ľudia odchádzali z koncertu sklamaní. Išlo hlavne o veľký kontrast, keďže hodinu pred ňou dohrala na hlavnom stage-i energická Francúzka ZAZ. Vrchol upršaného festivalu sa však odohrával o kúsok ďalej, libanonský trubkár Ibrahim Maalouf vybudoval v nádhernej a dokonale ozvučenej sále Gong Vítkovice stage vlastný hudobný vesmír, išlo o jeden z najsilnejších hudobných zážitkov na festivale.
A k ďalším vcholom patrila kultová rocková kapela z Oklahomy, The Flaming Lips. Ich koncert bol vizuálnym aj hudobným bonbónikom. Magazín Q ich označil za jednu z päťdesiatich skupín, ktoré musíte v živote vidieť, a po šou, ktorú na Colours v piatok predviedli, je asi všetkým jasné prečo.
Príjemným oživením industriálnej chladnosti bol aj slovenský projekt AfterPhurikane spolu s Janou Kirschner, ktorý si vyslúžil veľké ovácie. A aj vďaka tomu, že festival dostal tento nový a fascinujúci domov, mal veľa organizačných bizarností.
Pre tých, ktorí sú zvyknutí na dokonale zorganizovanú Pohodu, je asi šok, keď sa ubytujú v stanovom mestečku niekoľko kilometrov od festivalu a kyvadlová doprava chodí len večer. Niektorí účastníci sa dostávali na miesto „činu“ aj hodinu a pol ostravskou MHD. Nové stanové mestečko bolo celé improvizované, aj niektoré služby na festivale pokrivkávali. Keďže ide o prvý ročník v nových priestoroch, dá sa prižmúriť oko. Aj preto, že hudobne ide o vyšperkovaný a nabitý festival. Len škoda tej Alanis.