"Určite je to žltý melón s lososom!" - "Nie, je to melón s carpaccio!" Aj takéto repliky deň čo deň počuť v reštauráciách Dans le Noir. To, čo tu zjete na večeru sa totiž dozviete až na jej konci. Prečítajte si, aký je to pocit večerať v absolútnej tme.
Ide o reštauráciu Dans le Noir. A večerať v úplnej tme znamená, že dnu neprenikne ani ten najmenší lúčik svetla. Potvrdením toho je už aj samotný názov Dans le Noir, čo v preklade z jazyka diplomatov znamená tma. Podobných zariadení je vo svete niekoľko. Ide o sieť reštaurácií v Paríži, Londýne, Sankt Peterburgu, New Yorku a Barcelone.
Tma v okuliaroch
Pred vstupom do hlavnej reštaurácii musíte prejsť bežnou reštauráciou s denným a umelým osvetlením. Mínujúc stoly s ľuďmi, ktorí nie sú až tak prístupní experimentovaniu, natrafíte na šatňu s „výstrahou“, ktorá dôrazne odporúča ponechať si tu všetky veci, vrátane kabeliek, telefónov, zapaľovačov a dokonca aj hodiniek so svetelným displejom. Odložíte ich v skrinkách ako napríklad pri návšteve sauny či fitka. Je to preto, aby ste na ne a absolútnej tme náhodou nezabudli. Nuž, dobre. Bez všetkých týchto vecí si potom môžete objednať. Jedálny lístok mimochodom, je napísaný braillovým písmom pre nevidiacich. Vybrať si môžete zo štyroch variácii: červená je pre „mäsožrútov“, modrá pre milovníkov morských potvoriek, zelená vegetariánov a biela – prekvapenie šéfkuchára. Výber nápojov je veľmi konkrétny, ale dá sa objednať aj prekvapenie.
Len na pobavenie... Hovorí sa, že šéf Asociácie francúzskeho vína v tme Dans le Noir v Paríži nevedel rozoznať bieleho víno od červeného.
Reštaurácia funguje výlučne na objednávku a prísť na večeru plnú netradičných zážitkov sa odporúča aspoň polhodinu pred samotnou večerou. Prečo? Pochopíte až neskôr. Po chvíli maturovania nad jedálnym lístkom hostia urobia svoj výber. V tej istej chvíli sa pred nimi akoby z ničoho nič objaví dievčina s vysielačkou a ticho do nej zahlási: „dohodli sa na bielom menu.“ Komunikácia v reštaurácii medzi obsluhou a kuchyňou prebieha výlučne cez vysielačky. Teraz už partička odvážlivcov môže od stola a lá jedálny lístok a schodov osvetlených sviečkami, presunúť do zadnej miestnosti bez žiadneho, hoci aj tlmeného svetla. Ešte pred tým však „vyfasujú“ látkové okuliare. Zrejme preto, aby sa ľahšie prispôsobili tme. Tam na nich čaká čašníčka, ktorá si upresní ako sa správne píše meno každého hosťa. Po večeri totiž každý hosť dostane poďakovanie napísane v braillovom písme. Samozrejme v angličtine. Mimochodom, komunikuje personál či už ste v Paríži alebo Sankt Peterburgu výlučne v angličtine.
A na tomto sa prekvapenia nekončia. Všetci čašníci sú nevidiaci, s tým rozdielom, že nemajú bielu palicu či vodiaceho psa. Perfektne sa totiž, na rozdiel od vidiacich hostí, ktorí si už po dvojhodinovej večeri uvedomia, čo znamená - vôbec nič nevidieť, zaobídu aj bez týchto pomôcok. Ide o citlivý experiment, vďaka ktorému sa vidiaci ocitnú v „koži“ nevidiacich. A tí prešli určitým „sitom“ – musia mať nielen fyzické predpoklady, schopnosť komunikovať, ale v neposlednom rade prejaviť motiváciu, že sa chcú prispôsobiť „inému“ prostrediu.
Na odporúčanie čašníčky či čašníka, hostia sa chytia ramena toho, kto ide pred nim. Tak sa ľahšie dostanú cez bludisko spletitých chodieb. Minimálne v tejto tme si to myslia.
Už na začiatku zložitej cesty, držiac sa ramena budúceho spolustolovníka hlavou im zväčša prebehne myšlienka, že mať na sebe okuliare je hlúpe, až neslušne minimálne voči tme... a už ich aj schovajú do vrecka. Pre bezpečnosť hosti je reštaurácia vybavená infračervenými kamerami. Aké je dlhé bludisko, ktorým musia prejsť, než sa dostanú k stolu, odhadnúť nevedia, nakoľko personál reštaurácie ich po ňom zámerne prevedie aj niekoľkokrát. Pre väčšiu zábavu. V prípade hostí však ide o adrenalínový zážitok.
Najlepší teambuilding
V samotnej miestnosti, kde sa koná večera zažijete ďalší nezvyčajný jav – blýska sa vám pred očami. Inak bežná vec, keď sa ocitnete v tme. Jedine, čo si budete schopní v tejto úplnej tme rozlíšiť sú tehly a niekoľko latkových stien so zaoblenými rohmi. Stôl je určený pre osem hostí. V miestností je ich vraj osem. Vo chvíli keď sa posadíte, začnete fantazírovať ako asi môže vyzerať interiér. Fialové alebo čierne steny, vysokánske stropy a určite krištáľové lustre... Či ide o skutočnosť, to sa nedozviete. No kamarát, ktorý v reštaurácii bol a... nedokázal odolať pokušeniu a odniesol si servítok, prezradil mi, že bol biely. V tej najväčšej tme to však rozoznať nevedel.
Ďalšie čaro reštaurácii spočíva v tom, že sa vám tu chtiac-nechtiac rozviaže jazyk. Veď sedieť potichu a absolútnej tme je tak trochu blbé a tak sa rozrečníte. Okrem toho tu nik nezbadá či ste nechali rúž na pohári alebo vám niečo padlo z taniera či ste netrafili do úst. Pred večerou hosťom zvyčajne donesú víno, v pohároch bez stopky. Z bezpečnostných dôvodov. V prípade, že si chcete štrngnúť, pripravte sa, že niekto vám vrazí do nosa či do zubov a to isté, samozrejme nechtiac, urobíte aj vy. Inak, spomínaný kamarát v jedenej z reštaurácii Dans le Noir v Sankt Peterburgu bol s kolegami v rámci utužovania vzťahov na pracovisku. Podľa jeho slov to bola veľká zábava.
To, čo je na tanieroch, nedokáže povedať nikto. Okrem vidiaceho personálu a šéfkuchára. Ten však kladie dôraz predovšetkým na kvalitu chuti, ktorá musí byť priam ideálna. To je totiž filozofia sieti reštaurácií. V tme si najlepšie dokážeme vychutnať súhru viacerých chutí. Ešte pred prvým chodom hosťom zvyčajne prinesú chlebík s pomazánkou. Príbory musíte nahmatať niekde pri tanieroch. Nepodarí sa to však každému a tak viacerí hostia, častokrát medzi nimi sú top manažéri, „presedlajú“ na ruky. Jednoducho v tme nahmatajú chleba a... Skratka Dobrú chuť! Ak by ste predsa len chceli vedieť ako sa dá jesť príborom v absolútnej tme, tu je jedná finta – musíte ísť nožom od kraja taniera k jeho centru a na jedlo určite natrafíte. A koľko stojí taká večera? Od 435 eur vyššie.
Zdroj: danslenoir