Hmla zahaľuje okolité polia a umocňuje všadeprítomné ticho. Človek má chvíľami pocit, že sa ocitol kdesi ďaleko od civilizácie, hoci priamo pred stodolou vedie hlavná cesta a dedina Hlavnice nie je vzdialená viac ako pol kilometra.
Cez dvor rozľahlého hospodárstva, ku ktorému patrí starý a vzácny veterný mlyn, rozpadajúce sa sýpky, zlámané mlynské koleso, mohutná, ale už nefunkčná konštrukcia stredového mlynského stĺpu a ďalšie hospodárske budovy, prechádza chlap s čelovkou na hlave a so zubnou kefkou v ústach.
Tlačí pritom plným nákladom - zrejme hnoja. Za ním poskakuje biela koza, za ktorou ide čierny psík a medzi nimi sa ladne vlnia mačky. Scéna ako z Kusturicovho filmu...
V galérii si pozrite citlivú rekonštrukciu, ktorá vás vráti do minulosti:
S vetrom v krvi
Svojráznym mužom nie je nik iný ako Tomáš Raab, ktorý patrí už k štvrtej generácii rodiny Raabovcov, ktorá tu žila a prevádzkovala mlynársku živnosť od roku 1906. „Rozhodol som sa zachrániť dedičstvo po predkoch. Môj dedo aj pradedo boli vyučení mlynári. A aj keď som vyštudoval a robil v živote úplne iné veci, vietor mám stále v krvi,“ vysvetľuje Tomáš a nalieva nám vodu ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.