Keď sa povie slovenský textilný priemysel, mnohí len nechápavo nadvihnú obočie. A predsa nenápadná spoločnosť z Turzovky dodáva termobielizeň a úplety do ôsmich európskych štátov, Ruska a tento rok sa chystá expandovať do Egypta. Vďaka nej možno nájsť prívlastok „made in Slovakia“ pod značkami ako Lacoste, Neckermann či Stöhr.
Termobielizeň z i.tranu prešla testami v extrémnych podmienkach. Poznajú ju na Sibíri aj v horúcich púštnych podmienkach.
Je to v suchu
Extrémy. Tie preverujú kysuckú spoločnosť od začiatku. Najprv to bol extrémne lacný čínsky textil, ktorý likvidoval pokusy preraziť doma. Na konci príbehu stoja extrémne teploty, v ktorých sa termo- a funkčná bielizeň osvedčila. Mínus štyridsaťtri stupňov sibírskej zimy a plus päťdesiat v rozpálenej púšti. Z toho všetkého vyviazol i.tran s medzinárodnými certifikátmi a so suchou kožou. Práve vďaka nej získava zákazky, o ktorých sa niektorým môže iba snívať. Jedna z posledných znie vybavenie pre ruské železnice. Teda desaťtisíce kusov ročne.
Od rukavíc k rukaviciam
Príbeh i.tranu pripomína tak trochu bájneho Fénixa, ktorý vstal z vlastného popola. V Turzovke fungovala textilka od päťdesiatych rokov minulého storočia. Odbočka niekdajších pletiarskych závodov Slovenky vyrábala predovšetkým rukavice. No po revolúcii závod upadal a v roku 1995 stál pred krachom. Vtedy do diania vstúpili manželia Trančíkovci – on vyštudovaný stavebný inžinier a ekonóm, ona odborníčka na textilné vlákna. „Podnik sme prebrali vo veľmi zlom stave,“ spomína generálny riaditeľ Ivan Trančík, „objednávky nepokrývali ani polovicu ročnej výroby, navyše drvivú väčšinu z toho tvorila takzvaná práca vo mzde.“ Teda vlastná produkcia sa rovnala prakticky nule.
Zmeniť sa preto musel sortiment aj technológie. „Ak sme chceli udržať podnik nad vodou, museli sme ponúknuť niečo moderné a progresívne. Rozhodli sme sa pre termobielizeň a ukázalo sa to ako správna voľba,“ hovorí Trančík.
Začali si sami vyvíjať zloženie základných materiálov, strihy, postupy. K funkčnej bielizni pribúdali svetre, šály, bedrové pásy. Aj rukavice, ktoré sa pletú v i.tran-e dodnes. Momentálne pre prestížnu odevnú značku so známym logom krokodíla.
Keď Ivan Trančík preberal krachujúci podnik, rukavice boli hlavným výrobkom. Dnes sú len jedným z mnohch, no pre prestížnu značku s logom krokodíla.
Čínu poráža slovenská rýchlosť
Presadiť sa na trhu nebolo jednoduché. V konkurencii lacného čínskeho textilu, ktorý zaplavoval slovenský trh, mal recept na úspech jedinú možnú adresu: zahraničie. Ako malá odevná firma zo Slovenska presviedčala Švajčiarov, Talianov či Nemcov? „Kvalitou a promptnosťou,“ znie jednoduchá odpoveď. Teda dodávkou maximálne do desiatich týždňov od zadania, a to aj v prípade nového materiálu. „Ale promptnosťou aj v zmysle, že sme boli ochotní prijať aj menšie objednávky na niekoľko desiatok či stoviek kusov v rôznych, neraz aj v atypických veľkostiach,“ prízvukuje Trančík. Dnes za hranice smeruje osemdesiat percent výrobkov. Lístoček s označením „made in Slovakia“ tak nájdete napríklad pod značkami Lacoste, Zaza, Stöhr, Neckermann či donedávna Quelle.
Zvučné názvy sú však citlivé na chyby. „Trebárs spoločnosti Lacoste je jedno, či sa produkt vyrobí na Slovensku alebo hoci na Madagaskare, no je veľmi háklivá na systém kontroly kvality. U nás akýkoľvek kaz alebo nedostatok zosobňujeme. Za každú reklamáciu nesie zodpovednosť konkrétny človek. Preto ich máme minimum,“ tvrdí Ivan Trančík.
Mercedesy v pletiarni
Napriek dobrým skúsenostiam zahraniční partneri neraz pri pohľade na spoločnosť sídliacu v pôvodnej budove v štýle industriálnej architektúry socialistického realizmu nechápavo krútia hlavami. „Keď sa sem prišli pozrieť zástupcovia z Nemecka, čudovali sa, ako mohla v takých skromných podmienkach vzniknúť taká kvalita,“ hovorí Trančík. „Ruskí podnikatelia sa ma zas pýtali, kde mám odparkované tie mercedesy. Ja im na to, no predsa v pletiarni,“ smeje sa, keď vchádzame do priestrannej haly. Medzi dvoma stenami s obrovskými cievkami nití stoja stroje nám laikom pripomínajúce tak trochu gigantického futuristického pavúka. Každý stojí toľko, čo luxusná limuzína.
„Toto je polypropylén s antibakteriálnou úpravou a tu najkvalitnejšia merino vlna, práve pletieme materiál na dvojvrstvovú termobielizeň,“ ukazuje nám jemné vlákna vedúca výroby Emília Greňová, zatiaľ čo mechanizmu ťahá naraz niekoľko desiatok nití. O poschodie vyššie sa vyšíva. Na šiestich čiapkach naraz pribudne logo, ktoré poznajú najmä horolezci a lyžiari. „Na budúci týždeň nám privezú ďalšieho pomocníka, pretože tento sám už nestíha,“ teší sa pani v modrej zástere, kým vymieňa diely čiapok v napínacích rámoch.
Zahraničie vedie
Aj kysucký i.tran pochopil, že doma sa ťažko stáva prorokom. Ivan Trančík otvorene hovorí, že pri verejných obstarávaniach sa neraz stretli s korupciou a ďalšími praktikami, vďaka ktorým prepadali sitom ešte pred otvorením obálok s ponukami. Čo sa nie celkom darilo na Slovensku, vychádza v zahraničí. Tak prišli zákazky pre nemeckú poštu či českú políciu. Rovnako už spomínaná lukratívna dodávka termobielizne pre ruské železnice, ktorej predchádzalo niekoľkomesačné výberové konanie. „Preverovali si nás v niekoľkokolových skúškach. Jednou bol celoplošný anonymný test, počas ktorého rozdali našu termobielizeň stovkám železničiarov po celom Rusku. Po dvoch mesiacoch nosenia s nimi robili podrobné dotazníky spokojnosti,“ spomína. Zaujímavou podmienkou tiež bolo, že na výrobe sa musia podieľať len slovenské pletiarky a šičky.
Po Rusku do Egypta
S víziou každý rok nový výrobok a nové odbytisko sa po ôsmich európskych štátoch, Kazachstane a Rusku i.tran chystá najnovšie preraziť v Egypte. Sľubným rokovaniam prospieva aj ovzdušie politických zmien, ktoré prebiehajú v arabských krajinách. Kam budú smerovať ďalšie kroky? „Z pochopiteľných príčin to nebudeme zatiaľ prezrádzať,“ usmieva sa Ivan Trančík. My však prezradíme, že sa črtá aj netradičná spolupráca s ruskou spoločnosťou Šturm pri vývoji a výrobe nepriestrelných viest.